PASS INT-60

Ak sa dá už na prvý pohľad jasne identifikovať do akej „stajne“ zariadenie patrí, je to vždy aspoň pre mňa veľmi príjemný prvotný pocit. Nie inak tomu je aj pri výrobkoch z dielne PASS LABS, ktorej zakladateľom je legendárna a bez výhrad rešpektovaná postava audio sveta Nelson Pass. Medzi jeho patenty a inovácie patrí napríklad „supersymetrické“ zapojenie zosilňovacích výkonových stupňov s cieľom dosiahnutia maximálnej linearity priebehu signálu v kombinácii s extrémne nízkym skreslením, alebo časté využívanie výkonových zapojení triedy A s firemným označením „Aleph“. Svoj otvorený a vrúcny pohlaď na audio a DIY (urob si sám) komunitu Nelson Pass demonštruje aj publikačnou činnosťou v magazíne The Audio Amateur, alebo na internetových fórach venovaných amatérskej stavbe audio zariadení. Za svoj prínos a ochotu podeliť sa so svojimi bohatými skúsenosťami si v tomto spoločenstve vyslúžil prezývku „Papa“.

Velikášsky prístup, možno pocit nadradenosti až megalomanstvo, to sú vlastnosti ktoré sú vo svete ľudí vnímané ako nie úplne pozitívne, v oblasti reprodukovaného zvuku však aspoň mne sľubujú prežitie niečoho zásadne mimoriadneho. V začiatkoch mojej HiFi cesty som tieto charakterové vlastnosti pripisoval vtedy pomyselnej „svätej audio trojici“, značkám PASS, KRELL a MARK LEVINSON. Tieto mená určovali smer, nastavovali trendy, ohurovali a sťahovali na seba zrejme najväčšiu pozornosť. Boli pre mňa nedostupné a teda ostali len v rovine sna a túžby. Čas však pokročil a čo bolo nemysliteľné sa dnes stalo, aspoň z času na čas, v podstate bežnou súčasťou môjho života. A teda aj keď dnes už nie je, v tomto prípade konkrétne PASS, len objektom nenaplnenej túžby, neustále vo mne vyvoláva rovnaké pocity, aké som pred 30 rokmi prežíval ako audiofilný elév – nadšenie a očakávanie neobyčajného.

A teraz konkrétne. Všeobecne zosilňovače PASS a INT-60 nevynímajúc, vizuálne charakterizujú dva prvky – masívny alumíniový čelný panel so škriabanou povrchovou úpravou s dominantným „budíkom“ zobrazujúcim vybudenie výkonovej časti zosilňovača a výrazné rebrá chladičov výkonových stupňov, v tomto prípade s výrazne estetickým prevedením. Vzhľad predného panelu je vcelku minimalistický, v prípade čierneho prevedenia až takmer monochromatický. Okrem centrálne umiestneného ručičkového ukazovateľa výkonu, podsvieteného typicky modrou farbou, tu nájdeme len regulátor hlasitosti a v elegantnom zahĺbení, ktoré opticky rozdeľuje v priečnom smere predný panel na dve časti, prepínače 4 vstupov, tlačidlo Mute a Power. Takže konzervatívna klasika. Jediným, dalo by sa povedať moderným dizajnovým prvkom je displej, ktorý číselne zobrazuje nastavenú hodnotu úrovne hlasitosti. Ten by som si ja osobne možno aj odpustil, dá sa však deaktivovať prostredníctvom diaľkového ovládača.

Zadný panel je osadený dvomi symetrickými XLR vstupmi a dvomi nesymetrickými RCA vstupmi. Pozície 1 a 2 kde sa nachádzajú primárne XLR vstupy sú zdvojené a sú osadené aj nesymetrickými RCA konektormi, užívateľ si teda môže vybrať, čo je praktické riešenie. Zosilňovač taktiež disponuje aj párom regulovaných nesymetrických a symetrických výstupov, napríklad pre pripojenie výkonového zosilňovača alebo subwooferu. Reproduktorové terminály umožňujú pripojenie banánika a v prípade použitia vidličky majú v sebe zabudovaný momentový kľúč, ktorý umožní vidličku dotiahnuť tou správnou silou – opäť veľmi pozitívne hodnotené riešenie. Pripojenie sieťovej vidlice umožňuje Euro konektor s integrovanou poistkou a sieťovým vypínačom. Príslušnosť ku oblasti profi audio zariadení evokujú dve rúčky, za ktoré je možné zosilňovač v prípade nutnosti prenášať.

Skrinka prístroja je montovaná z jednotlivých presne vyseknutých a natvarovaných oceľových dielov, čo jej dáva neskutočnú tuhosť a vysokú rezonančnú odolnosť. Celkové spracovanie zosilňovača zároveň poukazuje na ďalší charakteristický prvok PASS produktov, ten si však jeho užívateľ uvedomí až v prípade jeho inštalácie a to výraznú hmotnosť prístroja, ktorá činí šialených bezmála 43 kilogramov.

Ohľadom technického návrhu a vnútorného spracovania je výrobca pomerne skúpy na ďalšie informácie, čo nie úplne korešponduje s otvorenou filozofiou zakladateľa spoločnosti Nelsona Passa. Tak aspoň to čo sa mi podarilo zistiť. Topológia výkonových stupňov v základe ťaží z jeho monoblokového kolegu XA60.8 s ktorým má identické výkonové parametre – 60 Watt do 8 Ohmov a 120 Watt do 4 Ohmov – aj výkonový priebeh. Do výstupného výkonu 30 Watt pracuje zosilňovač v čistej triede A, ktorá potom plynule prechádza do triedy AB, toto riešenie poskytuje širšie možnosti účinnosti pre širokú škálu pripojených typov reprosústav. Zdrojový toroidný transformátor s výkonom 1 kVA napája filtračné kondenzátory s kapacitou 240.000 µF, ktoré sú rozdelené do viacerých filtračných sekcií. Elektronicky riadená regulácia hlasitosti poskytuje oproti predtým používaným pasívnym systémom výrazne nižšie skreslenie pod hranicou 0.001 % a temnejšie šumové pozadie.

V redakčnej posluchovej miestnosti sa ohrial INT-60 na viac ako tri týždne a denná porcia muziky ktorú mi prostredníctvom reprosústav Avalon Acoustics Arcus sprostredkoval sa dala počítať na hodiny. Môžem teda zodpovedne skonštatovať, že závery ktoré som získal sa dajú aspoň čiastočne označiť ako objektívne, teda presnejšie povedané ako subjektívno-objektívne. Ako zdroj signálu som hral výhradne vinyl sprostredkovaný gramofónom Colossus ONE s ramenom Colossus ARM MD a prenoskami E.A.T. Jo No8 a Ortofon Jubilee. A občas som pre porovnanie prepol na domáce zosilňovacie kombo od Ayre.

Počúvanie

Prvé čo musím zdôrazniť je, že zvukový prejav zosilňovača krátko po zapnutí, teda ešte studeného, nie je úplne ideálny – zvuk je trochu pritiahnutý, tvrdý a basová zložka je výraznejšia ako by som očakával, celkovo mu chýba ľahkosť, rýchlosť a vzdušnosť. Tento efekt je však typický pre drvivú väčšinu špičkových audio zariadení, snáď len s výnimkou tých so spínanými zdrojmi – tie však majú zas iné problémy, však že? Dostať INT-60 do optimálnej pracovnej pohody trvá cca jednu hodinu a na základe môjho pozorovania je zvuková zmena priam skoková a nejedná sa o žiadny pozvoľný proces. Skrátka, obyčajný, priemerný prejav sa zrazu ako švihnutím čarovného prútika zmení na ten absolútny.

Základným povahovým rysom INT-60 je jeho dokonalá kontrola, nad sebou samým a samozrejme aj nad reprosústavami. Jeho prejav je pevný (nie však tvrdý), rytmický, agilný a živý. Kombinácia týchto vlastností sa prejavuje vo výsledku nesmierne zábavnou, pútavou a emóciami nabitou reprodukciou, ktorá doslova núti poslucháča neustále skúšať všetky hudobné žánre, ale aj limity systému ako takého. Tak ako napríklad aj mňa: „kedy ho konečne nachytám a dostanem do úzkych?“ Našťastie nikdy! INT-60 si stále ide to svoje, dokonale pevné, precízne, nie uhladené, ale skôr drsne príťažlivé JA! Mám vo zvyku označovať tento prístup niekedy ako „americký“, čo v tomto prípade považujem za synonymum pre nekompromisný. V každom zreprodukovanom tóne INT-60 je cítiť, že nie je výsledkom výpočtu ekonóma na finančnej kalkulačke, ale súborom nadšenia, technickej invencie a veľkorysého prístupu ku konštrukcii zariadenia.

Miles Davis, Kind of Blue, vydavateľstvo Columbia Records:

Ak nie najlepší jazzový album histórie, tak určite najznámejší. Hviezdna zostava vytvorená okolo trumpetistu Milesa Davisa vytvorila dielo, ktoré svojim dosahom ovplyvnilo prakticky všetky hudobné žánre od jazzu cez klasiku až po rockovú muziku. Sólová Davisova trúbka s Coltranovým saxofónom si skvelo sekundujú (skladba So What), miestami to navodzuje dojem, že sa jedná o hudobný rozhovor. Aj rozloženie hudobníkov prezentované audio zostavou tomu pocitu napomáha, Davis hrá v strede s občasným posunom doprava kdežto Coltrane sa drží na ľavej strane. Oba sólové nástroje sú vykreslené s extrémnou precíznosťou až leskom, sú znelé a dokonale definované. Piano Kelly Wintona tvorí len akýsi ľavostranný podmaz, je zastrčené v úzadí, bicie Jamesa Cobba sú naopak výrazne znelé, šťavnaté, objemné a ich plechová sekcia sprevádza ostatné nástroje s iskrivou zvonivosťou. Kontrabas Paula Chambersa sa naopak nesie celým priestorom zdanlivo bez akéhokoľvek zaostrenia, zvýrazňuje však objem reprodukovanej scény a dodáva dielu majestátny rozmer.

Steely Dan, Gaucho, vydavateľstvo MCA Records:

Táto rocková, niekedy označovaná ako jazz rocková kapela je vyhľadávaným a často používaným artiklom práve pre preverovanie zvukových kvalít audio zostáv a ich album Gaucho je z nich asi najznámejší. Jeho reedícií vyšlo nespočetne veľa, nie všetky ale po zvukovej stránke oslnili. Koncom roku 2023 však u vydavateľstva MCA Records pristúpili k veci s maximálnou zodpovednosťou a z pôvodných master pásov vytvorili konečne nahrávku, ktorá kapele bude robiť česť. Výsledný zvuk je sýty, živý a plastický, sólový aj sprievodný spev sú vymodelované precízne a čisto, bicie sú úderné a šťavnaté s vynikajúcou kresbou. Basová gitara vytvára svojim strojovým napredovaním emotívny základ (napríklad v skladbe Babylon Sister), celkové vyznenie má silný, miestami až drsný výraz. Zvukové pozadie je temné, jednotlivé zvuky z neho vychádzajú v presne zadefinovaných polohách.

Maurice Ravel, Bolero, vydavateľstvo Tacet:

Zaujímavosťou tohto vydania je takzvaný systém Backwads, a teda obrátené prehrávanie z vnútra platne smerom von – skreslenie totiž logicky smerom od vonkajšieho okraja dovnútra LP narastá. Touto skutočnosťou môžu trpieť hlavne nahrávky klasickej hudby, ktoré bývajú hrané na svojom konci výrazne dynamicky a väčšinu celým orchestrom – ten sa skrátka na neustále menší obvod nemusí korektne vpratať. A dôsledok je zrejmý! V Backwards je situácia opačná, opus začína na malom obvode blízko stredu LP a finále skladby sa odohráva na okraji platne na výrazne väčšom obvode kde sa orchester môže lepšie a presnejšie rozložiť. Výsledkom, aspoň v prípade tohto Bolera v podaní INT-60 je fenomenálny zážitok, jednotlivé nástroje sú chirurgicky presne zadefinované, dajú sa bez problémov sledovať a nestratia sa v dave orchestra. Výkonová rezerva zosilňovača je tu potrebná a aj žiadaná a prispieva ku celkovej čitateľnosti diela. Vojenský rytmus bicích je sprevádzaný s postupnou hlasitostnou gradáciou a zvyšovaním hustoty hrajúcich hudobných nástrojov až do finále, ktoré je drsné, ostré, divoké, strhujúce a „zimomriavkové“! Bolero je jednoznačným dôkazom, že PASS INT-60 sa vie porátať bez okolkov aj s klasikou a podať ju so cťou a enormným zaujatím. Aj napriek tomu, že mu možno pre ňu trošku chýba ten úplne najjemnejší „jemno detail“, vyváži to silnou emóciou a dravou rytmikou. Sám na sebe v poslednej dobe pozorujem odklon od striktného a extrémne čistého zobrazenia najjemnejších detailov. Tento charakter v sebe totiž nesie riziko v nevýraznom celkovom zvukovom podaní. A charakter INT-60 mi svojim prejavom sedí viac!

Kraftwerk, Die Mensch Maschine, vydavateľstvo Parlophone/Kling Klang:

Notoricky známa nahrávka elektronických čarodejníkov, tento krát v originálnom, avšak menej frekventovanom prevedení v nemeckej reči. Zvuk je opäť extrémne šťavnatý a bohatý s výraznou strojovou rytmikou. Extrémne tiché pozadie a dokonalé vykreslenie jednotlivých elektronických zvukov zvádzalo neustále vytáčať regulátor hlasitosti smerom doprava až do okamihu, kedy som bol zvukom doslova obalený a jeho nedielnou súčasťou. Podobný pocit som zažil práve na koncerte Kraftwerk v pražskej Lucerne a bol som veľmi príjemne prekvapený, že mi aj reprodukcia v domácej posluchovke dokázala sprostredkovať tento nezabudnuteľný „live“ efekt. Spev chvíľami interpretovaný presným robotickým počítačovým hlasom sa striedal so spevom jednotlivých členov kapely, miestami až s amatérskym vyznením a dával tomuto počítačovému hudobnému dielu výrazný ľudský rozmer. Dokonalé!

Záver

PASS INT-60 si zaslúži moju úctu a obdiv zároveň. Aj napriek tomu, že preferujem vo zvukovom prejave niekedy máličko odlišnejšie atribúty než aké mi predostrel práve tento zosilňovač, nakoniec som dospel k záveru, že aj trochu iný pohľad na vec môže byť minimálne rovnako atraktívny a zábavný. Jeho dravosť, vynikajúca kontrola, pevné podanie priestoru a akási samozrejmosť s akou prezentoval jednotlivé hudobné ukážky so širokým žánrovým záberom, sú jednoznačným dôkazom o skvelom a navyše aj univerzálnom vyladení tohto zosilňovača. A vzhľadom na svoj neutrálny zvukový charakter nebude mat INT-60 podľa môjho názoru taktiež žiadny problém spolupracovať so širokým spektrom reprosústav a umožní im naplno rozvinúť ich potenciál!

+ nekompromisné spracovanie

+ nekompromisný zvuk

+ je to PASS

– krok ovládania hlasitosti cez D.O. je príliš jemný

Zosilňovač do recenzie poskytla spoločnosť dreamaudio.eu

PASS INT-60 technické parametre: