Triangle Magellan Quatuor 40th

Reprosústavy Stĺpové reprosústavy
Ing. arch. Viktor Kubal
24. mája 2024
0
695
19 minutes read

Francúzska spoločnosť Triangle má pre mňa v mojom osobnom hifi živote mimoriadne významné postavenie. Toho pamätného dňa, roku pána 1994, som totiž práve vypočutím sústav tejto značky, v prezentačnej miestnosti v malom rodinnom dome na Oblačnej ulici v Bratislave naštartoval svoju vzrušujúcu cestu svetom audio a vernej reprodukcie. Dodnes si viem presne vybaviť ich zvukový charakter a aj zostavu na ktorej boli Triangle Titus pripojené: CD prehrávač Micromega Stage 5, zosilňovač Musical Fidelity B1, to všetko na kabeláži od Van Den Hul. Nádherne jemný, hebký, plasticky vymodelovaný, farebný až sladký prejav sa mi navždy uložil v mysli. To bol môj začiatok, boli moje prvé a na to sa nikdy nezabúda!

Keď sa približne pred dvomi rokmi objavil na Slovensku opätovne oficiálny distribútor tejto značky, nesmierne som sa potešil a všetky pozitívne asociácie sa mi aj po tých dlhých rokoch opäť vybavili. Aké to bude? Iné! Ako mnoho zavedených spoločností, tak aj Triangle si prešla vývojom a ani jej pôvodný zvukový charakter, vtedy pre mňa tak neodolateľne vábivý sa zmenám nevyhol. Overil som si to na dôkladnom otestovaní nižšieho modelu Signature Delta, ktorý sa mi pred pár mesiacmi dostal do hľadáčika. Zvukový prejav je pri súčasných modeloch položený podstatne viac na vykreslení detailu, rýchlosti a celkovej presnosti reprodukcie, po niečom takom ako bol “medovo zamatový“ zvuk Titusov, by sme tu pátrali márne. A s odstupom času a po vypočutí ich vlajkovej lode musím skonštatovať, že je to tak správne!

Triangle Magellan Quatuor 40th, ako už evokuje doplnok v názve, je model uvedený pri štyridsiatom výročí založenia spoločnosti. To sa odráža aj v ich oslavnom vzhľade, ktorý by sa na prvý pohľad dal označiť ako okázalý, vznešený a nesmierne atraktívny a už od prvého vizuálneho zoznámenia je jasné, že sa jedná o výrobok spracovaný s tými najvyššími ambíciami. Povrchová úprava v luxusných prevedeniach v exkluzívnych prírodných dyhách zlatý dub alebo zebrano, znesú najprísnejšie kritériá, ponúkaný klavírny lak, v našom prípade označený ako vesmírna čierna, je dokonalý!

Štíhla vysoká línia skrinky reprosústavy má v pôdoryse na bočných stenách elegantné zaoblenie, ktoré okrem vizuálneho pôsobenia priaznivo vplýva aj na rozbitie pravidelného stojatého vlnenia vo vnútri ozvučnice. Tá je vyrobená z MDF dosiek s výraznou vnútornou štruktúrou, je dostatočne tuhá a rezonanciám odolná. Stabilitu a pevné spojenie reprosústavy s podlahou zabezpečuje mohutný stojan so zabudovanými výškovo nastaviteľnými nožičkami a centrálne osadeným elegantným hrotom s integrovanou miskou. Päť kontaktných bodov však nie je úplne jednoduché výškovo vyladiť a bol potrebný určitý čas na to, aby reprosústava stála presne zvisle a stabilne.

Reprosústavy Magellan Quatuor sú osadené výhradne meničmi vlastnej výroby. V hornej časti predného panelu sa nachádza výškový menič s membránou z horčíkovej zliatiny, ktorá je vo svojej výstupnej časti tvarovaná do ostrého špicatého tvaru. Membrána je vsadená vo výraznom alumíniovom difúzore, ktorý svojim vzhľadom viac ako bežné pripomína hornové výškové systémy. Tie sú svojim akustickým priebehom dnes mimoriadne populárne a vyhľadávané, má to viac príčin, jednou z najvýraznejších je ich extrémna rýchlosť, výrazný prejav a schopnosť zobrazenia aj toho najjemnejšieho detailu jasne a zreteľne. Nevýhodou môže byť prílišná energia až agresivita prejavu. Sám v poslednej dobe stále viac inklinujem ku hornovým systémom, páči sa mi ich informatívna schopnosť a blesková odozva na zmeny v hudobnom dianí. Pod výškovým meničom sa nachádza stredový s priemerom 160 mm s papierovou membránou a pod ním sa nachádzajú tri identické 160 mm basové meniče. O stredovom a ani o basových meničoch neuvádza výrobca podrobnejšie informácie, takže viem poskytnúť len to čo je viditeľné. Stredobasový aj basové meniče majú alumíniové koše s mohutnými montážnymi prírubami v netypickom tvare a sú až na svoju hranu zapustené do hĺbky prednej steny, ich okraj tak plynulo nadväzuje na plochu skrinky reprosústavy. O pevné spojenie s ozvučnicou je postarané ôsmimi imbusovými skrutkami. V spodnej časti prednej steny sa nachádza výrazný basreflexový otvor s výrazne zaoblenými prechodovými hranami a elegantný eloxovaný štítok s firemným logom a označením modelu. Predná stena ozvučnice sa dá prekryť klasickou mriežkou s priezvučnou tkaninou.

Na zadnej stene sa v jej hornej časti nachádza druhý výškový menič identický s tým na prednej stene. Jeho osadením a správnym naladením Triangle podporuje smerové šírenie vysokých frekvencií s pomocou odrazov vlnenia od zadnej a prípadne bočných stien miestnosti, čo zaručuje presnejšie, mohutnejšie a efektnejšie podanie priestorovej scény. Na tento fakt treba myslieť pri ich umiestnení v rámci miestnosti, ich posun aj natáčanie k miestu poslucháča môže byť na výslednú kvalitu reprodukcie zásadné. V spodnej časti zadnej steny sa nachádzajú exkluzívne prevedené Bi-Wiringové terminály.

Celkovo na mňa pôsobia reprosústavy, tak ako aj v prípade Signature Delta, elegantným a premysleným dojmom, tu je však celé vyznenie ešte viac dotiahnuté a vyvážené, svojim vzhľadom aj spracovaním sú rozhodne dôstojnou oslavou okrúhleho firemného jubilea, zvlášť v povrchovej úprave zebrano, ktoré som mal k dispozícii – je naozaj nádherné.

Reprosústavy boli umiestnené v stredne veľkej, akusticky upravenej prezentačnej miestnosti spoločnosti Duban Audio. Ako zdroj signálu bol použitý gramofón Rega Planar 10 s MC prenoskou Rega Apheta 3 v kombinácii s elektrónkovým gramofónovým predzosilňovačom Octave Phono Module, ktorý zároveň v pripojení XLR slúži aj ako predzosilňovač s regulovaným výstupom. Použitá kabeláž bola XLO Signature a Cardas Neutral Reference. V zosilňovačoch bola situácia o niečo zložitejšia, vyskúšal som viac typov a musím povedať, že v konečnom dôsledku s prekvapivým výsledkom.

Ako som už spomenul, z aktuálnych reprosústav od Triangle som mal pred nedávnom priamu skúsenosť s modelom Signature Delta. Zaujal ma expresívnym vzdušným prejavom s veľmi dobre zvládnutou dynamikou a detailnosťou. Bol som teda zvedavý, o koľko viac zábavy a pozitívnych zážitkov si odnesiem z počúvania takmer tri krát drahšej firemnej vlajkovej lode. Ako prvý bol k reprosústavám pripojený výkonový zosilňovač Electrocompaniet AW250R (výkon 250 Watt na kanál) v spolupráci s predzosilňovačom Octave Phono Module. Táto kombinácia sa prejavila perfektne vykreslenou detailnosťou a separáciou jednotlivých zvukov a nástrojov a veľmi dobre rozloženou pravo ľavou priestorovosťou, reprodukcia bola raketovo rýchla a vzdušná. Celkovo som ale po dlhšom počúvaní musel skonštatovať, že toto spojenie ma tak trochu sklamalo. Zvuk bol síce na prvé počutie mohutný a výrazný, hĺbka priestoru však bola naznačená len veľmi mierne. Celkový charakter bol posadený viac do vyšších frekvencií, ktoré boli príliš agilné a svojou energiou na seba strhávali pozornosť. Pásmo basov, aj napriek tomu, že bolo prekreslené presne a s dostatočným objemom, sa javilo v porovnaní s výškami ako menej výrazné. Spomínaný charakter sa niesol naprieč všetkými žánrami, paradoxne najviac neduhy vyplávali pri LP Rendez-Vous od J. M. Jarre. Hovorím si: “Francúz k Francúzovi, to si musí sadnúť!“. Ale omyl. Elektronická nahrávka ktorá vznikla ešte v šťastnom analógovom období mala suchý, technický prejav bez zásadnejšej emócie a šťavy. Je pravdepodobné, že niektoré aspekty zvuku by sa v tomto prípade dali mierne upratať použitím inej kabeláže, nebol by to však žiadny zásadný obrat. Jednoznačný záver, nie vhodná kombinácia reprosústavy zosilňovač!

Takže vzhľadom ku základnému zvukovému charakteru, ale aj ku vysokej citlivosti reprosústav 97 dB som sa rozhodol pripojiť ku Triangle elektrónkový zosilňovač. Výkonovo bez problémov aj takto objemné reprosústavy utiahne a svojim „lampovým“ charakterom by mohol pomôcť upokojiť príliš rozjarené vysoké frekvencie. Prišiel teda na radu integrovaný zosilňovač Octave V70 Class A (70 Watt na kanál). A zmena bola cítiť okamžite! Zvuk sa výrazne zjemnil a uhladil, celé reprodukované pásmo sa zarovnalo a upokojilo. Prejav bol podstatne záživnejší a dramatickejší, celkové podanie získalo prirodzenosť a samozrejmosť. Detaily, ich vykreslenie a prevedenie ostalo zachované, priestorové zobrazenie sa prehĺbilo a dodalo reprodukcii plastickosť a výrazný tretí rozmer. Rýchlosť, ľahkosť a vzdušnosť ostala taktiež zachovaná ako aj pri prvej kombinácii, avšak prejav bol ďaleko viac zábavný a pútavý. Tak nejako som si to predstavoval, vynikajúce! Octave však nie úplne typickým reprezentantom toho, čomu sa hovorí „klasická elektrónková škola“. Ich základný zvukový charakter je vedený prísne neutrálne, elektrónkový podpis, tak ako ho vníma väčšina poslucháčov je v ňom cítiť len v náznaku. Výrazne však ťaží z ostatných pozitívnych vlastností elektrónok ako jemnosť detailu a prirodzená farebnosť.

Aj z tohto dôvodu som siahol po jednoduchom, oproti Octave V70 až triviálnom, talianskom elektrónkovom integrovanom zosilňovači Unison Research Triode 25 (45 Watt na kanál) . Rád by som totiž obohatil zvukový charakter reprosústav o typický „lampový“ prejav – teplo, farbu a atmosféru. A konštatujem, že sa mi to podarilo nad očakávanie dobre! Oproti Octave v charaktere síce mierne ubudla vzdušnosť a ľahkosť, zvuk bol hutnejší a hmotnejší, avšak zároveň sa javil ako pevnejší a kompaktnejší. Farebnosť reprodukcie bola sýtejšia a ako keby viac prítomná a odievala výsledný zvuk do nesmierne atraktívneho a nápaditého ošatenia. Najviac sa to prejavilo na akustickej muzike, kde vymodelovanie jednotlivých zvukov a nástrojov bolo prirodzené, farebne atraktívne a celkovo verné. Výšky sa stali uhladenejšie, máličko im zosilňovač ubral síce na znelosti a zamenil ju za mäkkosť, čo však bolo výrazne na prospech príjemnejšieho vyznenia. Basové pásmo získalo na výraze, bolo ako keby dôstojnejšie a prítomnejšie. V najhlbšej frekvencii ktorú dokázala prezentačná miestnosť preniesť sa v prípade Triode R25 prejavila drobná rozmaznanosť, nevnímal som ju však na škodu veci a vôbec ma nerušila. Najpodstatnejším efektom zmeny zosilňovača bola však prítomnosť čistej a nefalšovanej radosti z počúvania, kedy sa práca (práca je stále len práca) recenzenta zmenila na oddych a zábavu.

Záver

Posledná kombinácia ma jednoznačne výrazne očarila. Sprostredkovala mi hudbu spôsobom, ktorý lahodí mojej duši a podnecuje skvelý emotívny zážitok. Mám rád ak ma reprodukcia chytí za srdce a túto premisu zvlášť v poslednej dobe vyhľadávam v reprodukovanej hudbe azda najviac. Triangle Magellan Quatuor nadviazali na výrazne pozitívny zážitok ktorý vo mne zanechali Signature Delta a čo viac, posunuli ho ešte o znateľný kus vpred. Svojim objemom totiž dokážu dať hudobnej scéne veľkosť, silu, výraz a realistickú stavbu. Sú to už plnohodnotné reprosústavy, tak trochu vyberavé, náročné, skrátka, kompromis im príliš nesedí. Na rozvinutie ich plného potenciálu je teda potrebné im odovzdať všetko čo požadujú – vhodný priestor, správne umiestnenie, naladenie na zosilňovač, ……… Ak však dostanú to čo žiadajú, služba ktorú poskytnú poslucháčovi je výrazne uspokojujúca a silne nadštandardná!

+ veľký zvuk

+ dynamika, znelosť a detailnosť

+ kvalitné spracovanie

– náročné na zladenie so zosilňovačom a v priestore

Reprosústavy do recenzie poskytla spoločnosť duban.sk

Triangle Magellan Quatuor 40th – Technické parametre: