Gramofónový predzosilňovač LAB12 melto2

Grécko, krajina charakteristická bohatou históriou, skvelým jedlom, alebo je pre svoje prírodné krásy jednou z najvyhľadávanejších dovolenkových destinácií. Ale Grécko ako audio veľmoc? Myslím, že pri tomto tvrdení by mnohí aj znalejší záujemcovia o HiFi pozdvihli obočie. Skutočne? Áno! Za posledné desaťročia sa práve v tejto krajine zrodili hviezdy, ktoré dnes rešpektuje a ctí celý audio svet – napríklad Ypsilon Electronics, Pilium, …….., alebo aj LAB12.

Grécka spoločnosť LAB12 bola založená v roku 2012 Stratosom Vichosom, elektrotechnickým inžinierom s vášňou pre audio techniku a reprodukovaný zvuk. Teda klasický príbeh. Jeho vývojové experimenty sa odohrávali v malej dielni – laboratóriu – na dvanástej ulici v Aténach, názov značky v sebe nesie odkaz na tieto bezpochyby napínavé začiatky. Základným stavebným kameňom a firemnou filozofiou je emócia, jej čo najdokonalejšie prenesenie a zhmotnenie prostredníctvom audio reťazca smerom k poslucháčovi. Na splnenie tohto náročného zadania sa rozhodli skĺbiť dva, možno nie úplne súrodé svety: využitie najmodrenejšej technológie v kombinácii s tou tradičnou, postavenou na elektrónkovom základe. Úspech, obľuba a renomé ktorému sa produkty spoločnosti LAB12 celosvetovo tešia ukazuje, že to možné určite je!

Dnes LAB12 ponúka ucelené portfólio produktov: integrované zosilňovače, delené zosilňovače, D/A prevodník, sieťové filtre, kabeláž a dva gramofónové predzosilňovače – melto1 a melto2, na ten druhý sa v tejto recenzii pozriem bližšie.

Prístroj sa dodáva v čiernom alebo striebornom prevedení predného panelu, ktorý má základ z frézovaného alumíniového profilu s následnou úpravou pomocou anodizácie. Jeho dominantným prvkom je bodový na oranžovo svietiaci displej, jednotlivé funkcie sú zobrazené jasne a zrozumiteľne. Ponúkané možnosti nastavenia, a tých je naozaj nadštandardne veľa, sa vyberajú otočným regulátorom na ľavej strane predného panelu s označením Navigation, jeho zatlačením sa vybraná funkcia potvrdí. Symetricky na pravej strane panelu je osadený ovládač zapnutia prístroja aj s funkciou Mute. Zadný panel obsahuje tri nezávislé RCA vstupy pre prenosku vrátane samostatných uzemňovacích konektorov, symetrické aj nesymetrické výstupy a sieťový konektor s integrovaným sieťovým vypínačom.

Množstvo funkčného nastavenia predzosilňovača je široké, z prístrojov ktoré mi už prešli rukami má jednoznačne najlepšiu výbavu. Nesmierne som ocenil tri samostatné vstupy nakoľko môj gramofón mal v čase testu osadené dve ramená s dvomi rôznymi prenoskami – E.A.T. Jo.N^o8 a Ortofon Jubilee – každú s inými parametrami aj iným zvukovým charakterom. Mohol som tak priamo v reálnom čase porovnávať ich zvukový výstup. Poznámka z osobnej skúsenosti, netreba sa pri zadávaní parametrov až tak striktne držať doporučení výrobcu, niekedy trochu odlišný „setting“ podľa ucha môže byť podstatne vhodnejší. Z tých nevyhnutných nastavení tu však máme všetky: výber MM alebo MC prenosky, nastavenie výstupného zisku v hodnotách nízky a vysoký (Low, High), kapacita pre MC je prednastavená na úrovni nízka (Low), pri MM je možné ju nastaviť v rozsahu 100, 200 a 300 pF, impedanciu je možné nastaviť v rozsahu 25 až 100 Ohm alebo pre prenosku s vysokým výstupom, máme tu na výber možnosť prepínať prístroj do režimu Mono a Stereo a regulovanie úrovne intenzity svietenia displeja.

Najzásadnejšou funkciu je možnosť nastavenia ekvalizačnej krivky pre prenosku v troch režimoch – RIAA, DECCA a Columbia. Tu by som sa krátko pristavil pre bližšie vysvetlenie. V začiatkoch produkcie nahrávok v ére mono používali nahrávacie štúdiá pre finálny mastering častokrát svoje vlastné ekvalizačné krivky. Časom sa ich používanie ale ustálilo a dalo by sa povedať aj štandardizovalo podľa toho, ako ich používali najvýznamnejšie štúdiá. Nakoľko dnes už nie je možné dohľadať presné údaje o masteringu pôvodných nahrávok a súvislosti sa často len odvodzujú, existuje veľké množstvo názorových smerov na túto problematiku a hlavne na časové obdobia používania jednotlivých kriviek u konkrétnych vydavateľstiev. Sú odborníci, ktorí Vám budú zaručene tvrdiť, že skratky FFSS (Full Frequency Stereophonic Sound – vydaveteľstvo DECCA), Living Stereo (vydavateľstvo Classic Records), alebo Living Presence (vydavateľstvo Mercury) používali pod týmito označeniami svoje vlastné ekvalizačné krivky. Taktiež existujú tvrdenia, že vydavateľstvá Motown, Vanguard, Impulse alebo Prestige používali taktiež svoje vlastné krivky. Svetlo do týchto zmätkov sa pokúsil vniesť Michael Fremer, absolútna autorita sveta analógu, dlhoročný redaktor amerického magazínu Stereophile (Analog Corner) a zakladateľ webového portálu Tracking Angle. Vykonal seriózny výskum aj za účasti priamych pamätníkov a došiel k jednoznačnému záveru, že nič také ako rozdielne ekvalizačné krivky neexistuje – svoje tvrdenie myslím však vzťahuje až na éru stereo. Zásadnou a oficiálnou informáciou teda je, že v roku 1957 sa veľké vydavateľstvá zhodli na používaní jedinej krivky a to RIAA. A podľa toho je potrebné túto problematiku aj vnímať. O vplyve zmeny nastavenia ekvalizačnej krivky na výslednú reprodukciu si povieme pri popise zvukovej kvality prístroja.

Pohľad do vnútra melto2 nám ukazuje inteligentné a precízne spracovanie. Prístroj je napájaný toroidným transformátorom umiestneným v ľavom prednom rohu skrinky, je teda vzdialený najviac ako sa dá od signálových obvodov. Nevýhodou je výrazné rozváženie prístroja, čo sa prejaví hlavne pri jeho uložení na pružné antirezonančné nožičky tak ako som mal ja (Solid Tech), jeho správne vyváženie teda vyžaduje určitý čas. Signálové aj logické obvody zariadenia sú osadené na jednej doske plošných spojov s minimom použitej prepojovacej kabeláže. Tá, ktorá sa v prístroji nachádza, je dimenzovaná s nadštandardným prierezom a krútenou geometriou. K nadmernému rozptylu elektromagnetického poľa alebo rušeniu, na ktoré sú elektrónky výrazne citlivé tu nedochádza, čo sa dá potvrdiť aj minimálnym šumovým a ruchovým pozadím prístroja. Predzosilňovač je osadený triódami 2 x E88C/6922 od Electro Harmonix a 2 x 6n2p. Prepínanie vstupov je realizované pomocou relé. Na signálovom vstupe sú osadené špičkové Step Up transformátory Lundahl LL9226, pre každý kanál jeden.

Celkové spracovanie melto2 je na viac ako solídnej úrovni, nič nie je zbytočne predimenzované, prístroj sa nehrá na prvoplánový vizuálny efekt, vyznieva skôr striedmo až nenápadne. Aj z tohto hodnotenia plynie záver, že podstatná časť financií leží v jeho úžitkových kvalitách a nie v nefunkčnom pozlátku.

Predzosilňovač LAB12 melto2 prišiel od dovozcu už rozohraný (minimálna doba „Burn In“ je 200 hodín) a teda som bez váhania mohol pristúpiť k jeho počúvaniu. Bol pripojený ku gramofónu Colossus ONE s ramenom Colossus ARM MD 12“ s prenoskou E.A.T. Jo.N^o8, na druhom ramene ARM MD 9“ bola osadená prenoska Ortofon Jubilee. Nakoľko sa mi v prezentačnej miestnosti objavil v čase testu predzosilňovača objavil aj gramofón Acoustic Signature Maximus NEO s ramenom TA500 NEO a MC prenoskou MCX1, časť jeho počúvania bola realizovaná aj na melto2. Zosilnenie mala na svedomí tradičná zostava od Ayre s reprosústavami Avalon Acoustics Arcus. Signálová kabeláž bola XLO Signature a Cardas Neutral Reference a repro Nirvana S-L a po novom Colossus 6W Speaker. Ako porovnávací phono predzosilňovač som používal Parasound HALO Jc3 Jr. a Audio Research PH3 SE.

Počúvanie

Aj keď základnou firemnou zvukovou filozofiou je emócia, ja by som tak po prvej skúsenosti melto2 určite nezadefinoval. Prístroj ma od prvých chvíľ očaril precízne vyskladanou zvukovou stavbou, bez príkras a zbytočnej ozdobnosti, ak by som mal na jeho opis použiť paralelu z architektúry, tak štýl, ktorý by ho dokonale vystihoval by bol funkcionalizmus – moderný, striktný, presný, kde vonkajšia estetická forma vychádza výhradne z funkcie samotnej. V audio svete takto označujem neutralitu, prirodzenosť, alebo naturálnosť. A ak je táto vlastnosť dominantná, zo skúsenosti viem, že všetky ostatné budú mať omnoho jednoduchšiu prácu. Kreslenie detailov, vďaka temnému pozadiu aj tých najjemnejších je vynikajúce, majú svoju presnú kontúru a objem, nie sú však až prílišne vykrojené, sú súčasťou celku, nikdy nevypadnú zo svojho pevného rámca a ani sa príliš netlačia do sólového postavenia. Zároveň sú však prezentované s vynikajúcou rýchlosťou a presnou odozvou, zvlášť pri hudobných nástrojoch, ktoré sú od rýchlosti závislé – bicie, činely, hajtka, tympany a pod. – melto2 dokáže s týmto nastavením predviesť skutočne strhujúce rytmické divadlo. Podanie farebnosti akustických nástrojov vychádza opäť z neutrálnej premisy, je verné, plastické a sýte, nikdy však nie príliš pastelové, definovanie materiálu tela hudobného nástroja je až triviálne jednoduché. LAB12 melto2 dokáže vynikajúco pracovať s priestorom nahrávky a najviac sa to prejavilo pri jazzovej produkcii. Rozvrstvenie hudobnej scény a postavenie konkrétnych hudobníkov je vymodelované plasticky s výrazným pravo-ľavým aj hĺbkovým členením a realistickou veľkosťou. Všetky uvedené poznatky sú samozrejme silne závislé od kvality nahrávky aj typu žánru, ja som sa zameral prednostne na tie kvalitné a akustické. Výsledkom všetkých spomenutých charakterových vlastností bola bezprostredná radosť z počúvania, nemal som potrebu nič v muzike sledovať, nič loviť ani skúmať. Teraz si uvedomujem, že som sa vlastne okľukou, zhodnotením všetkých možných dielčích charakteristík a opisu pocitov, dostal späť na začiatok – k emócii. Je radosť emócia? Rozhodne áno! V prípade LAB12 však nie je prvoplánová, je poslucháčovi podaná rafinovane, ako výsledný produkt celého súboru drobných zvukových potešení.

A teraz ku ponúkaným krivkám a ich vplyvu na výsledný zvuk. Uvedené treba chápať v zmysle toho, čo som napísal pri opise tejto funkcie a môžem teda na tomto mieste prezentovať len svoj osobný názor. Ak by sme súhlasili s výsledkami pátrania Michaela Fremera, tak je potrebné priznať, že prepínanie medzi jednotlivými krivkami je obyčajná sekundárna úprava zvuku vo forme jeho ekvalizácie. A to nie je úplne zmyslom a zásadou audiofilného prístupu k veci – kde by malo byť všetko čo najrovnejšie, podávané bez príkras a tak ako to bolo pôvodne myslené. Veľmi pekná filozofia, ale až do chvíle keď zistíte, že polovica vašej zbierky LP je na kvalitnej aparatúre nepočúvateľná. To sa týka zvlášť modernej produkcie platní, kde je častokrát finálny mastering urobený doslova na základe ničoho! Starí zvukoví majstri, ktorí mali toto umenie v malíčku sú už dávno na dôchodku a podaktorí súčasní sa to, vzhľadom na prerušenú analógovú kontinuitu „desivým“ obdobím digitálu, nemali od koho naučiť. Výsledky ich práce zažívam takmer každý deň. Pomocou nastavenia alternatívnej krivky sa však aj takýto zvukový brak stáva častokrát bez problémov počúvateľný. Prínos sa prejavuje hlavne v podaní vyšších frekvencií, ktoré sa viac otvoria, sú znelejšie a výraznejšie. Efekt jemného otvorenia vysokých frekvencií so sebou nesie benefit v podobe lepšej vyváženosti celého spektra, basové pásmo, pretým výrazné až nafúknuté je dávkované ku výškam v lepšom pomere a nepúta na seba zbytočne pozornosť. Nedá sa však jednoznačne definovať ktorá krivka sa ako bude vo výsledku správať. Riešenie je výsledkom dlhej rovnice a neznámych premenných je v nej viac ako dosť. Jej výstup však dáva nádej na lepší a bezprostrednejší zvukový zážitok! Je teda táto funkcia prínosom? Za mňa jednoznačne áno!

Priame porovnanie s predzosilňovačom Parasound HALO JC3 Jr. bolo mimoriadne zaujímavé. Podaním jednotlivých zvukových zložiek – vykreslenie detailu, dynamika, reprodukcia priestoru nahrávky a pod. vychádzajú oba prístroje približne na rovnakej úrovni. Kde však má LAB12 výrazne navrch je celkové prevedenie, jemnosť a výrazná neutralita prejavu. Tam kde sa Parasound na znelosť (tak trochu s nervóznym podtónom) a prirodzený výraz „hrá“, melto2 ju servíruje s úplnou samozrejmosťou a myslím si, že zásadným spôsobom na tom majú podiel práve jeho elektrónky. Porovnanie s viac ako 30 ročným Audio Research PH3 SE, ktorý bol svojho času považovaný za jeden z najlepších gramofónových predzosilňovačov na svete, bolo taktiež nesmierne zaujímavé – tu sa už proti sebe tvárou v tvár postavili dva stroje z rovnakej rodiny – elektrónkovej. Audio Research je stále nedostižný v jemnosti a farebnosti – elektrónkový základ je u neho veľmi výrazný. Bohužiaľ, jeho vek a technický koncept z toho vychádzajúci sa v priamom porovnaní s LAB12 prejavil v podobe slabšej priebojnosti, znelosti a celkovo menšej pevnosti reprodukcie, zvlášť v oblasti basov – boli miestami príliš mäkké a nie úplne presne definované. LAB12 naproti tomu držal rytmus, tempo a kontrolu naprieč celým spektrom. Nakopnúť, zrýchliť a rozjasniť PH3 SE (je to v základnej koncepcii MM predzosilňovač) sa podarilo pripojením Step Up transformátora DS3 od ProJect, zvýšilo to však aj jeho šumové pozadie do miestami až rušivých rozmerov, hlavne v tichých pasážach klasickej hudby. Takže optimálne riešenie to nebolo.

Záver

Zvuková kvalita LAB12 melto2 ma uspokojila po všetkých stránkach výnimočným spôsobom. Poskytuje, neutrálny a brilantne čistý prejav s vynikajúcou detailnosťou a presným podaním basového pásma. So svojim, na elektrónkové zariadenie extrémne tmavým zvukovým pozadím dá vyniknúť aj tým najjemnejším nuansám zvukového záznamu jasne a zreteľne. Nie je to však len vynikajúci gramofónový predzosilňovač z pohľadu užívateľa, ale aj skvelý pracovný nástroj. So svojou nadštandardnou výbavou vstupmi a možnosťou individuálnej ekvalizácie jeho zvukového výstupu mi umožnil vytiahnuť, dovolím si tvrdiť, takmer absolútne maximum z každej LP. Takže pre toho, kto to myslí aspoň trochu seriózne s čítaním zvukových informácií z platní, by mal byť LAB12 melto2 jednou z výrazných z alternatív pri výbere.

Hodnotenie autora:

+ špičkové spracovanie

+ excelentný zvuk

+ široké možnosti nastavenia

+ symetrické audio výstupy

– nič

Predzosilňovač do recenzie poskytla spoločnosť: audiofeel.sk

LAB12 melto2 technické parametre: