Unison Research Unico Due
Integrovaný zosilňovač
Talianska spoločnosť Unison Research so sídlom v Treviso bola založená v roku 1987 skupinou vášnivých audiofilov pod vedením Giovanni Maria Sacchettiho. Jej produkty sú charakteristické vysokokvalitnou ručnou výrobou, použitím špičkových materiálov, vyberaných súčiastok a elegantným nadčasovým dizajnom. Základným princípom ich aktívnych zariadení je použitie elektrónok a hybridnej technológie.
Integrovaný zosilňovač Unico Due na prvý pohľad pôsobí nadmieru solídnym dojmom a treba priznať, že by som ho po vizuálnej stránke definoval skôr ako nemecký, prípadne severský produkt, rozhodne však nie taliansky. Striedmy až chladne pôsobiaci dizajn je však vtipne oživený popisom pripomínajúcim italiku – rozhodne netradičné a milé riešenie. Skrinka je vyskladaná zo samostatných alumíniových panelov s jemne škriabanou povrchovou úpravou, bočné diely sú samonosné a tvoria pre ostatné panely pomyselný základný rám. Musím priznať, že ma toto riešenie veľmi príjemne prekvapilo nakoľko je doménou až podstatne vyšších cenových kategórií. Predný panel je tvorený tromi samostatnými alumíniovými blokmi s najväčším uprostred, v ňom sú umiestnené ovládacie prvky prístroja – prepínanie vstupov, regulácia hlasitosti a centrálne osadený displej, ten zobrazuje číselne hodnotu hlasitosti. Po stranách displeja sú umiestnené tri na bielo svietiace LED, ktoré indikujú navolený vstup. Oba výrazné ovládacie prvky majú okrem klasickej rotačnej funkcie aj doplnkovú – po zatlačení na regulátor sa dá aktivovať funkcia Mute a Monitor.
Spočiatku mi vizuálne pri pohľade zhora na predný panel trochu vadilo, že dominantné regulátory majú od plochy predného panelu väčšie odsadenie – keby v ňom boli zapustené, tak by bol optický dojem viac elegantný, ale to je naozaj len otázka vkusu. S prihliadnutím na duálnu funkciu regulátorov (aj zatlačenie) však spôsob ich odsadenia chápem.
Zadný panel je osadený dva krát dvomi pármi WBT reproduktorových konektorov a kvalitnými signálovými RCA konektormi – Phono, CD, Aux1, Aux2, USB Out, Tape, Monitor a regulovaný výstup pre subwoofer, nechýba terminál pre uzemnenie gramofónu. Nakoľko zosilňovač obsahuje aj digitálny prevodník, tak vedľa repro konektorov sa nachádza USB vstup a nakoniec tu nájdeme aj sieťový Euro konektor.
Skrinka prístroja je postavená na troch, opäť alumíniových nožičkách s gumeným tlmením v netradičnom rozložení – dve na jeho pravej strane – teda tam kde sa nachádzajú ťažšie komponenty ako je napríklad transformátor, výkonové stupne s chladičom, filtrácia – a jedna na ľavej strane. Sieťový vypínač sa nachádza na pravej strane prístroja v jeho prednej časti.
Po technickej stránke sa jedná o hybridný zosilňovač, teda o kombináciu elektrónok a polovodičov. Predzosilňovač je osadený párom selektovaných ECC83 elektrónok (jedna na kanál), napájanie jeho obvodov je zásadne oddelené od napájania výkonových stupňov čo umožňuje zosilňovaču zachovať si vo výslednom zvuku elektrónkový charakter. Výkonová časť využíva dômyselnú implementáciu MOSFET tranzistorov v kombinácii s výrazne predimenzovaným napájaním, čo umožňuje prístroju poskytovať výkon až 100 Watt na kanál do impedancie 8 Ohmov s veľmi nízkym skreslením. Zosilňovač je zároveň osadený D/A prevodníkom, ktorý ponúka podporu pre zvukové súbory až do rozlíšenia 32 bit/384 kHz PCM a DSD 256. Obsahuje taktiež kvalitný MM predzosilňovač pre gramofónovú prenosku, v prípade objednávky prístroja je možné u výrobcu na želanie nakonfigurovať phono predzosilňovač aj na prenosku MC.
Celkové spracovanie musím pochváliť, jedná sa o kvalitne skonštruovaný prístroj, na použitých materiáloch sa rozhodne nešetrilo a aj z jeho drobných detailov je vidieť, že sa nad jeho návrhom konštruktérsky tím naozaj zamyslel. Ak bude jeho zvuková kvalita kráčať ruka v ruke s jeho spracovaním, tak sa mám skutočne na čo tešiť! Zaujalo ma aj netradične spracované diaľkové ovládanie, ktoré má prevažnú časť svojho tela vyfrézovanú z dreva.
Recenzia zosilňovača Unico Due je tak trochu netradičná, je to totiž prvý stroj, ktorý predviedol svoje zvukové kvality v novej prezentačnej miestnosti Watt audio, opäť akusticky vyladenej, ale hlavne takmer dva krát tak veľkej ako bola pôvodná – v krátkej dobe ju našim čitateľom detailne predstavím. Zdrojom signálu bol gramofón Colossus ONE s ramenom Colossus ARM MD 12“ s prenoskou E.A.T. Jo No8. Predzosilnenie signálu z prenosky mal na starosti Audio Research PH3 SE, Parasound JC3 Jr. a KECES Audio EPhono/EPhono Power (recenziu taktiež pripravujem). Pripojené reprosústavy boli Avalon Acoustics Arcus a po novom fenomenálne Klipsch K-Horn AK5, ktoré pred krátkym časom obohatili referenčnú redakčnú zostavu. Kabeláž bola tradične od XLO, Cardas, Nirvana Audio a Colossus.
Počúvanie
Prvýkrát som sa so zosilňovačom od Unison Research (Triode 25) zoznámil pri testovaní reprosústav Triangle Magellan Quatuor, aj to viac menej náhodne. Vo výsledku som však bol jeho príspevkom ku výslednej kvalite zvuku nadšený. Malý „celolampový“ integráč má však svoje limity hlavne výkonové a teda som, s predpokladom o niečo väčšej univerzálnosti vzhľadom na použité reprosústavy, pre recenziu siahol práve po Unico Due. Vzhľadom na vysokú citlivosť sústav Klipsch K-Horn (109 dB) som Unico Due pripojil najprv práve ku nim. Táto dvojica si od prvej chvíle vynikajúco sadla, prejavila sa nesmierne ľahkým a vzdušným prejavom s vynikajúcou razanciou a drajvom. Dokázali spolu vytvoriť kompaktnú a realisticky objemnú hudobnú scénu s paralelou k reálnemu hudobnému predstaveniu. Pár krát ma až trhlo: „Človeče, ako keby som sedel v Redute! Tak to je teda vec!“
Podanie detailnosti bolo aj vzhľadom na akustický priebeh honových Klipsch miestami až dych berúce, v akustickej hudbe bolo počuť aj tie najjemnejšie nuansy tvorby jednotlivých tónov na hudobných nástrojoch, zvlášť zreteľne čitateľné boli tie strunové. Jasne sa dal vnímať dotyk prstov na strunách, ich priama rezonancia, doznievanie, v prípade jazzového kontrabasu (Cannonball Adderley – Somethin ´ Else, Sonny Rollins – Saxophone Colossus) aj ich dotyk/buchnutie o hmatník s charakteristickým zvukom ktorý to sprevádza. Všetky tieto mikroskopické detaily výrazným spôsobom oživovali počúvanie ktoré tak bolo nesmierne zábavné.
Zosilňovač dokázal vynikajúco kontrolovať aj výrazné rytmické zmeny v hudobnom dianí, prejavilo sa to najvýraznejšie pri klasickej hudbe vo fortissimách (G. Bizet – Carmen Suite), kedy zaberal celý orchester naozaj naplno. Zvuk bol však stále pevný, vynikajúco čitateľný, celé dianie bolo pod kontrolou a ostávalo už len na poslucháčovi akú hlasitostnú úroveň si dovolí od systému prezentovať. Ja som sa bežne pri klasike dostával na úroveň 87 dB v mieste počúvania a vychutnával som si predo mnou perfektne rozložený orchester hrajúci s maximálnym zápalom a nasadením. Explozívne nástupy činelov, až supersónická rýchlosť odozvy na dianie v muzike umožnená extrémne citlivými Klipsch bola strhujúca a miestami až desivá. Odseparovanie jednotlivých nástrojov alebo hudobných sekcií bolo prezentované veľkoryso, mali okolo seba vzduch a dostatok priestoru na vyznenie. Orchester – je jedno či veľký jazzový (Jimmy Smith – The Cat), alebo celá filharmónia (Čajkovskij – Slovanský pochod a predohra 1812) – vyplnil takmer celú, viac ako 6 metrov širokú prednú stenu prezentačnej miestnosti. Zážitok z takej reprodukcie bol potom samozrejme mimoriadne výrazný. Spôsob prezentácie objemu scény tejto kombinácie dosiahol vrchol v tokáte a fúge od J.S. Bacha – zobrazenie kostolného priestoru, jeho atmosféry a ozveny bolo famózne!
Hornový princíp má samozrejme aj svoje nevýhody plynúce z jeho technických daností, býva to zvýraznenie vysokých frekvencií, ktoré môžu byť príliš znelé a miestami až ostré. Preto si horny v princípe veľmi dobre rozumejú práve s elektrónkami – vzhľadom na ich jemný a decentný prejav. A naša kombinácia to bez akýchkoľvek pochybností potvrdila. Zvuk, aj keď bol vzhľadom na typ nahrávky síce výrazný, nikdy však nebol tvrdý alebo ostrý. Naopak, bol hladký, plynulý a vynikajúco na seba nadväzoval. Výsledkom bolo jedno jediné, perfektne vyvážené pásmo, jedna kompaktná hudobná scéna!
Prezentovanie farebnosti nástrojov opäť plynie tak trochu z kombinácie oboch systémov – elektrónky a horny – plechové dychové nástroje, strunové, činely, triangle a pod. sú podávané exaktne presne, materiál, jeho lesk, prirodzená ostrosť, brisk a jas avšak s jemným ukončením (H. Berlioz Orchestra Spectacular) – to všetko sa zhmotňuje pred poslucháčom ako v reálnom svete. Stredy sú podávané živo, energicky a plasticky, miestami s máličko tvrdším nádychom, nikdy však nie príliš usadnuto a bez výrazu. Energia celkovo je veľmi výraznou stránkou tejto kombinácie. Nakoľko K-Horn sú už plno rozsahové sústavy – v basovej oblasti s trochu špecifickým priebehom a vyžadujú citlivé vyladenie v rámci priestoru – spodné frekvencie dokázal zosilňovač kontrolovať bez akýchkoľvek problémov, s rýchlosťou, bez dynamickej komprimácie či rozmazania. Mlátenie do tympanov v skladbe Bolero od M. Ravela, alebo v Dance Macabre od Saint Saensa bolo excelentné!
Nevýhodou hornového princípu všeobecne je tak trochu zahmlené a nie úplne konkrétne prezentovanie hĺbky priestoru, tam majú dobre vyladené dynamické reprosústavy vždy navrch. A prvá kombinácia samozrejme nebola výnimkou. Hĺbka priestoru bola prezentovaná viac étericky, bola skôr len naznačená a mala viac dopredný charakter.
Prechod z Klipsch na Avalon Acoustics Arcus bol ako vkročenie cez bránu do iného hudobného sveta – toho čisto audiofilského. Priestor sa striktne vymedzil v pravo-ľavom smere kde sa viac uzatvoril medzi reprosústavy, stratil síce niečo zo vzdušnosti a ľahkosti, získal však jasnú definíciu, jednotlivé zvuky boli v priestore ukotvené pevne a zreteľne. Výrazným spôsobom pribudla hĺbka priestoru, efekt tretieho rozmeru sa v reprodukcii odohrával úplne mimo fyzického priestoru ohraničeného stenou hudobnej miestnosti. Reprodukované pásmo sa na svojom hornom konci o niečo viac uzatvorilo, nebolo až také výrazné, bolo však jemnejšie a mäkšie. Dramatický rozdiel bol aj v podaní celkovej farebnosti reprodukcie. Zvuk v tejto kombinácii bol sýtejší, sladší, zamatovejší, na dlhodobé počúvanie viac príjemný. Arcus sú na zosilňovač náročné, vyskúšal som s nimi už množstvo kombinácií a ak je ku nim pripojený taký ktorý im nechutí, pomerne znechutene to dajú najavo. S Unico Due si ale sadli nad očakávanie dobre, výkonový hendikep nebol cítiť v žiadnej polohe. Menej objemné Arcus mali oproti monštruóznym Klipsch samozrejme deficit v podaní veľkosti hudobnej scény, holografické zobrazenie priestoru však malo taktiež svoje výnimočné čaro a práve takýmto spôsobom si drvivá väčšina audiofilov predstavuje špičkovú reprodukciu.
Záver
Unison Research Unico Due je bezpochyby očarujúci stroj, taliansky šarm a temperament však dá najavo až po jeho uvedení do prevádzky – dovtedy by ste to do neho rozhodne nepovedali. Potom zrazu zistíte, že aj jeho zásluhou strávite v hudobnej miestnosti šesť hodín denne. Nádherne strávených šesť hodín. Vďaka za ne!
+ vynikajúci pomer ceny a kvality
+ skvelý zvuk
+ vysoký výstupný výkon
+ vynikajúce spracovanie
– digitálny vstup považujem za zbytočný, ale chápem ho
Zosilňovač do recenzie poskytla spoločnosť duban.sk
Unison Research Unico Due technické parametre:
- Integrovaný zosilňovač
- Trieda: Hybrid
- Počet kanálov: 2
- Filtračná kapacita: 80.000 uF
- Výstupný výkon: 2 x 100 Watt pri 8 Ohmoch, 2 x 180 pri 4 Ohmoch
- Osadenie elektrónkami: 2 x ECC83 (12AX7)
- Farebné prevedenia: čierna a strieborná
- Rozmery (v x š x h): 130 x 435 x 43 mm
- Cena: 3.099 euro