Tellurium Q Silver Diamond
Reproduktorový kábel
Testovanie akejkoľvek kabeláže z oblasti audio a konštatovanie záveru o jej „zvukových“ kvalitách je vždy chôdzou po veľmi tenkom ľade. Aj seriózny, skúsený a uznávaný recenzent sa môže pri tom poriadne popáliť ba až zosmiešniť a stratiť tým u veľkej časti svojich priaznivcov na vážnosti. Hodnotenie zvukových vlastností kabeláže totiž veľká časť záujemcov o hifi považuje za „vedu“ z oblasti alchýmie, zaklínania hadov alebo minimálne transcendentálnych prežitkov. Hovoria: „Je to kus drôtu a pokiaľ nie je prerušený tak to skrátka hrať bude vždy, všetko ostatné sú len babské reči.“ Súhlasím. Na druhú stranu, aj keď pospájate za sebou hrdzavé klince tak to hrať bude, ako hovorí jeden môj nemenovaný hifi kolega. Priaznivci opačnej filozofie – kvalitný kábel zmysel má – sú označovaní za bláznov, zvlášť v prípade ak investujú práve do kabeláže nemalé finančné prostriedky. Len o materiáloch a ich vplyve na zvuk by sa na základe názorov „odborníkov“ dala napísať celá dizertačná práca. Meď má dobrý bas, hutnejší zvuk, má pokojné výšky, farebnejšie stredné pásmo. Striebro naopak zvuk otvorí, je transparentnejšie, rýchlejšie, čistejšie. Zlato je …….., uhlíkové vlákna sú…….., kombinácie spomenutých materiálov majú ………… A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Debaty anonymných prispievateľov na internetových fórach zameraných práve na audio kabeláž sú plné urážok, technických nezmyslov a hľadania neexistujúcej pravdy. Zvlášť kritickí a tvrdí sú diskutéri, ktorí majú za sebou vzdelanie z oblasti elektrotechniky a teda vedia svoje názory podložiť aj množstvom nespochybniteľných technických argumentov. Opäť s nimi do veľkej miery súhlasím, majú zväčša pravdu. Ale …….
Nie všetky premenné v tejto oblasti sa totiž dajú vysvetliť teóriou alebo exaktnými technickými meraniami. Neviem čím to je. Možno na to ešte nebola vyvinutá metodika alebo nástroje. A možno je táto oblasť z globálneho pohľadu natoľko bezvýznamná, že sa vedecké a vývojové kapacity tým skrátka zaoberať nebudú. Na tom ale nezáleží. Podstatné je to, akým spôsobom sa ten ktorý kábel chová v tej ktorej audio zostave a jediným spoľahlivým, aj keď opäť individuálnym, nástrojom sú uši poslucháča.
Práve som sa dostal som do bodu, kedy mi už neostáva nič iné, ako vyjadriť svoj vlastný názor na celú problematiku. Takže…… Kábel rozhodne nemá zvuk! Nie je na to žiadny dôvod a technici sa v tomto smere nemýlia. Svojou materiálovou skladbou, použitou technológiou, geometriou a elektro mechanickými vlastnosťami zvuk prepojených komponentov však výrazným spôsobom ovplyvňuje! Dalo by sa teda na základe uvedeného povedať, že sa do istej miery každý kábel chová ako veľmi špecifický ekvalizér alebo akustický filter a teda dokáže, niekedy až zásadným spôsobom, doladiť výsledný charakter zvuku audio zostavy podľa individuálnych požiadaviek poslucháča. Jeho vplyv je širokospektrálny a jeho súčinnosť siaha cez vyladenie výrazu jednotlivých pásiem (rozjasní výšky, pridá na objeme v oblasti basu, zlepší rozlíšenie a farbu stredného pásma) až po následnú súčinnosti reprosústav s akustikou miestnosti a tým pádom vo výsledku môže aj ovplyvniť schopnosť priestorového zobrazenia reprodukcie. Možnosti sú široké a sebarealizácia poslucháča za tým svojim ideálnym zvukom prostredníctvom laborovania s kabelážou je naozaj bezhraničná .
Teraz konkrétne. Na vyskúšanie sa mi dostal od spoločnosti HiFiStyl.cz do rúk reproduktorový kábel Tellurium Q Silver Diamond pochádzajúci z Veľkej Británie a ja som za tú možnosť nesmierne vďačný! Je to totiž prvý produkt tohto druhu, ktorý sa predstaví na stránkach watt-audio. A prvý je vždy výnimočný! Takže ….
Úvodom ma nesmierne potešilo, že spoločnosť Tellurium sa naozaj na nič nehrá a bez okolkov vo svojej filozofii priamo priznáva podstatu, ktorú som už spomenul: „Kábel je elektronický filter, či chcete alebo nie, to je jednoducho realita“. Nádherne a priamo povedané, cením si to!
Ako nám už názov napovedá, máme čo do činenia s káblom, v ktorom ako materiál bude prevládať striebro. Tento materiál sa v oblasti kabeláže používa veľmi často a opäť sa na stránke Telluruim dočítame, že výrobca si od neho sľubuje neutrálny a analytický prejav s otvorenými okrajovými pásmami a s jemným a detailným celkovým akustickým priebehom. S touto základnou filozofiou sa dá vcelku súhlasiť, aj z mojej skúsenosti môžem potvrdiť, že „striebro“ sa naozaj zvykne takýmto spôsobom správať – samozrejme v optimálnej kombinácii s prepojovanými komponentami, akustikou miestnosti a čo ja viem čím ešte všetkým. Dôraz dávam na slovné spojenie „optimálna kombinácia“, nakoľko v tej nie úplne správnej môže byť naopak basové pásmo ploché a bez výrazu, zvuk na výškach ukričaný, celkový charakter suchý, bez objemu a šťavy. Som veľmi zvedavý, aký výsledok dosiahnem v mojej hudobnej miestnosti v kombinácii s komponentami ktoré mám k dispozícii.
Vizuálny aj konštrukčný opis kábla bude pomerne stručný. Výrobca ku nemu príliš veľa technických informácii neposkytuje (takmer žiadne) a aj jeho výsledné spracovanie je prevedené tak, aby sa skúmavý recenzent, okrem toho čo je zjavné na prvý pohľad, nič iné nedozvedel. Plochá geometria kábla je zrejmá na prvý pohľad, ohybný je teda len v jednej rovine a to v horizontálnej, dá sa ale v ceste od zosilňovača ku reprosústavám uložiť v elegantnom a pravidelnom tvare. Jednotlivé žily sú v priereze kábla uložené nad sebou a celá táto štruktúra je navlečená do typického elastického návleku, ktorý je na mieste svojho ukončenia osadený pôsobivými blokmi z frézovaného a eloxovaného hliníka. Koncové časti kábla sú osadené do klasických teplom zmršťovacích bužírok, prechodová časť do konektoru je označená bielou bužírkou s firemným logom a šípkou určujúcou smer zapojenia. Smerovosť kábla ….. taktiež mimoriadne zaujímavá a poriadne kontroverzná téma. A každý si pod ňou môže predstaviť to čo len chce. Jedni tvrdia, že štruktúra kryštálov materiálu vodičov kábla a ich vzájomné usporiadanie predurčujú smer toku signálu. Iní zas tvrdia, že každý audio kábel má prirodzenú smerovosť a tá vyplýva zo spôsobu, akým boli vodiče ťahané zo stroja pri výrobe. Smerovosť, alebo lepšie povedané šípky na kábli môžu aj označovať koniec kábla kde je pripojené jeho tienenie. Alebo naopak, kde zapojené nie je. A kde šípky nie sú vôbec, sa kábel zapája v smere čítania jeho popisu – to má súvis opäť s výrobným procesom ktorý býva zväčša kontinuálny. Je celkom možné, že na každom z názorov môže byť zrnko pravdy. Tellurium nám však oznamuje, že označenie šípkami značí smer, akým bol kábel po skompletizovaní vo výrobe „zabiehaný“ po dobu približne 50 hodín a teda odporúča ho aj naďalej používať výhradne v tomto smere. Jednoduché a výstižné!
Tak ako doposiaľ všetky jednotlivé časti kábla, aj jeho konektory znesú tie najprísnejšie kritériá na kvalitu spracovania a funkčnosť – ja som mal k dispozícii kábel s banánikovými konektormi. Kolík banániku (samec) s rhódiovanou povrchovou úpravou umožňuje vzhľadom na svoju konštrukciu veľmi pevné spojenie s dutinou terminálu (samica) pomocou klieštiny, ktorá roztiahne hrot banániku – realizuje sa to otočným prvkom na drieku konektoru. Mimoriadne účinné riešenie, avšak musíte ho mať neustále na zreteli. Už som zažil „majstrov“, ktorí takto utiahnutý konektor v nevedomej snahe vytrhnúť ho von z terminálu poškodili jedno aj druhé.
Každý kábel je kompletne vyrobený individuálne na mieru pre zákazníka, na želanie môže byť okrem banánikov, tak ako som mal ja, osadený aj rhódiovanými vidličkami, alebo aj ich kombináciou. Zaujímavosťou je, že v prípade požiadavky zákazníka na rôzne dĺžky káblov v jednom stereo páre (napríklad 2 a 5 metrov) vie výrobca dodať aj takýto set. Taktiež je možné vo výrobe na želanie pripraviť bi-wiringový set pridaním ďalších dvoch vodičov do štruktúry kábla.
Celkovo pôsobí kábel nadmieru kvalitne, jeho spracovanie je poctivé a vedené s dôrazom na aj ten najmenší detail. A ide z neho ten pravý High End „feeling“, čo tiež nie je na zahodenie.
Zvukový vplyv kábla som preveril tradične na komponentoch redakčnej audio zostavy. Zdrojom signálu bol gramofón KV Colossus ONE s ramenom KV Colossus ARM MD 12“ s prenoskou Ortofon Jubilee, celý komplet bol položený na antirezonančnej vzduchovej podložke KV Colossus AIR. Signál z prenosky striedavo upravovali phono predzosilňovač Audio Research PH3 SE a Parasound Jc3 Jr. Nakoľko v redakčnej hudobnej miestnosti už prevádzkujem dva samostatné audio systémy, kábel som skúšal na oboch. Jeden je tvorený elektrónkovým zosilňovačom PrimaLuna EVO 300 Tube Amp v kombinácii s reprosústavami Klipsch Klipschorn AK-5. Druhý systém tvorí delený zosilňovač od Ayre (K1-xe a V5-xe) s reprosústavami Avalon Acoustics Arcus. Signálová kabeláž bola Cardas Neutral Reference a XLO Signature.
Počúvanie
Najprv som kábel zapojil do koncepčne „tradičnej“ zostavy s tranzistorovým výkonovým stupňom a Avalonmi. Už prvá hudobná ukážka, G.F.Handel, The Water Music (Londýnsky symfonický orchester pod vedením George Szella, vydavateľstvo London – The Super Analogue Disc) ukázala túto kombináciu vo vynikajúcom svetle. Zvuk bol dokonale prekreslený s perfektnou čitateľnosťou, podanie detailov hudobných nástrojov, zvlášť sláčikových malo skvelú kresbu s absolútne realistickou farbou nástrojov. Nahrávka má celkovo miestami hutnejší základ a jemne svetlejší charakter na vysokých frekvenciách, ktorý dodali práve strieborné káble, jej nesmierne prospel. Získala tak na sile výrazu, rýchlosti a dramatickosti.
V ďalšej ukážke – prvý klavírny koncert od Čajkovského (RPO pod vedením dirigenta Charlesa Dutoita, vydavateľstvo Deutsche Grammophon) – som sa zameral na podanie klavíru. Uchvátila ma jeho prirodzená štruktúra s extrémnou znelosťou a dramatickými nástupmi. Jeho rezonancie spolu s dozvukmi boli silne prítomné a veľmi ľahko vnímateľné, páčila sa mi znelosť a energia jeho vysokých tónov. Orchester je za klavírom jemne v pozadí, jeho sprievodná úloha určená autorom sa dala vnímať celkom jednoznačne, dodával svojimi nástupmi kráľovskému nástroju dôležitosť, podporu a výraz. Nádherne bol vymodelovaný priestor nahrávky aj s ozvenou sály, pričom klavír aj tu tvoril svojou energiou ústredný bod.
Navnadený týmto zážitkom som položil na tanier gramofónu klavírny koncert číslo 5 „Emperor“ od L.v. Beethovena (Viedenskí symfonici pod vedením Carlo Maria Giulini, vydavateľstvo Deutsche Grammophon). Aj v tomto prípade som žasol nad skvostným zobrazením klavíru, tu je tak trochu akoby viac súčasťou celkového hudobného diania, ale stále silne prítomný, chvíľami jemný a hravý, inokedy drsný a dramatický. Vynikajúco čitateľné bolo aj zobrazenie sláčikových nástrojov so všetkými, aj tými najjemnejšími artefaktami detailov. Aj v tomto prípade dodal kábel nahrávke mierne na znelosti a živote. Tvrdím to s tou najväčšou zodpovednosťou nakoľko mám obe nahrávky dobre napočúvané s iným, medeným reproduktorovým káblom.
Prechod ku jazzovej muzike som si spestril takým malým súkromným testom. Hovorím si:“ Ten kábel v kombinácii s mojimi reprosústavami vie parádne zahrať klavír a aj bas, potrápim ho niečím čo má bas nahraný skutočne na nič, dunivý, zvýraznený, …… a uvidí sa!“ Siahol som po skvelom Monty Alexanderovi, Live at Montreaux Festival (vydavateľstvo MPS). Je známe, že táto živá nahrávka má problém so zobrazením kontrabasu, jedni tvrdia že je zámerne podladený a teda príliš výrazný, ja tvrdím, že zvukár pri jeho snímaní skrátka príliš tlačil „na pílu“, teda na šablu mixpultu- výsledkom je miestami dunivý, zvýraznený a nepočúvateľný zvuk a kontrabas je v tomto prípade schopný svojou energiou zahltiť úplne celú zvukovú scénu. A z tohto dôvodu bola platňa odsunutá z prioritných miest mojej fonotéky do ďalekého úzadia. Na moje prekvapenie bolo pásmo basov, predtým zvýrazneného, vynikajúco ukontrolované, rytmické s presnou a jasnou koncovkou. Vyčistením od podprahového dunenia sa jeho celková kresba vyjasnila, získala na dynamike, rýchlosti a energii. Nemohol som tomu uveriť tak som si platňu hneď zbehol aj druhý krát. „Ozaj, je to stále tam, tak ako má byť“. Paráda! O explozívnych bicích, drsných a živých a opäť skvelom podaní klavíra ani nehovorím. Skrátka, jazzový koncert v hudobnej miestnosti predo mnou ako na dlani. A dával som si ho aj poriadne nahlas, nech podchytím tú správnu energiu! Vykresliť tri hudobné nástroje bola pre audio zostavu a reprosústavy ľahká práca, všetko sedelo perfektne na svojich pozíciách: klavír uprostred, kontrabas so svojim mrmlaním mierne za klavírom na ľavej strane, bicie vzadu za nimi naprieč celou scénou. A atmosféra dokonale dotvorená spontánnymi reakciami publika!
Prechod na mohutné celopásmové Klipsch pozitívny dojem ešte viac umocnil. Ich objemný bas, s medenými káblami od Nirvana Audio občas príliš výrazný sa upokojil a získal na presnosti. Vysoké frekvencie, pri hornovom systéme náchylné na príliš výrazný spôsob reprodukcie, boli síce stále energické a živé, nikdy však neskĺzli do prílišne znelej alebo agresívnej polohy, ich horná koncovka bola aj zásluhou analógového zdroja signálu vždy príjemná a uhladená. Celkové prevedenie reprodukcie bolo pre mňa výrazne návykové a aj keď som v rámci testovania počúval muziku prakticky celý deň, tak ma to ťahalo do hudobnej miestnosti opakovane aj v neskorých nočných hodinách. Výhodou veľkých celopásmových sústav je aj to, že relatívne vyvážený zvuk dokážu poskytovať aj pri nízkej hlasitosti. Aj vtedy bol prínos Silver Diamond neoddiskutovateľný, s ním sústavy poskytovali takmer plnohodnotný zážitok, zvlášť opäť v podaní basového pásma. Vo výraze samozrejme chýbal ten správny akustický tlak, avšak inak bolo dostatočne výrazné a vynikajúco definované – reprodukcia vôbec nebola plytká a plochá.
S reproduktorovým káblom som dostal k dispozícii aj bi-wiringové prepojky, inak aj jumpery, taktiež od Tellurium triedy Silver Diamond. Práve Klipsch má takto koncipovanú výhybku, tak som ich bezodkladne zapojil. V kombinácii s firemnými káblami som príliš veľký prínos nepozoroval, snáď len vysoké frekvencie boli možno ešte máličko transparentnejšie a prítomnejšie. Kde ale som pozoroval prínos takmer zásadný, bola kombinácia týchto strieborných jumperov s medeným reproduktorovým káblom. Výsledný zvuk sa výrazne na base upokojil, bol presnejší a prepracovanejší. Mohutný dojem a sila výrazu síce ostala, avšak s perfektne vykresleným koncom, ktorý už neprechádzal miestami do nekontrolovaného dunenia. Výborné! Neveril by som, že tie štyri 30 centimetrové kúsky sa môžu ukázať až v tak dobrom svetle.
Záver
Reproduktorový kábel Tellurium Q Silver Diamond jednoznačne prekonal moje očakávania. S jeho prispením poskytovali obe audio zostavy vyvážený a vynikajúco prekreslený zvuk, s objemovou mohutnosťou a dravou rýchlosťou, jemnosť zobrazených detailov bola miestami až dych berúca. Prejav získal oproti domácemu reproduktorovému káblu Nirvana Audio (S-L) na vzdušnosti, objemový bas sa spresnil a vyčistil, bol znelejší a prítomnejší. Žiaden, to zdôrazňujem, nežiadúci zvukový artefakt, niekedy sprevádzajúci strieborné signálové káble, som nezaznamenal. Vo všetkých polohách bol zvuk vyvážený bez náznaku drsnosti, alebo prílišnej agilnosti na vysokých frekvenciách. Neutralita, to je zrejme najvýstižnejšia charakteristika. Musím priznať, že som si na neho až podozrivo rýchlo zvykol. A jeho cenovka? Je vskutku naozaj drsná! Ale pri vhodne vybalansovanej kombinácii, ja som na takú narazil hneď dva krát, sa Vám odmení za každý investovaný cent naozaj výnimočným hudobným zážitkom.
Hodnotenie autora:
+ skvelé podanie detailov
+ neutrálny a prirodzený prejav
+ vynikajúca kontrola a vykreslenie basov
+ špičkové spracovanie
– vyššia cena určuje kábel do kategórie cenovo náročných audio zostáv aj keď to nemusí byť pravidlo
Reproduktorový kábel do recenzie poskytla spoločnosť hifistyl.cz
Cena:
Tellurium Q Silver Diamond Speaker Cable
- 2 x 1.5 metrový set | 4.260 euro
- 2 x 3 metrový set | 8.100 euro
Tellurium Q Silver Diamond Jumpers
- 720 euro / set