Audio Video Show 2024 Varšava

V dňoch 25. – 27. októbra sa konala v hlavnom meste Poľska, vo Varšave, výstava zameraná na audio a video zariadenia s názvom Audio Video Show 2024. V tejto koncepcii, pokiaľ sa nemýlim, sa výstava konala prvýkrát v roku 2016 a dá sa teda hovoriť o naozaj pekne založenej tradícii. Čo do rozsahu, počtu vystavovateľov a množstva každoročných návštevníkov (číslo atakuje hranicu 20.000) sa dá Poľská výstava porovnať jedine s tou nemeckou v Mníchove. Na rozdiel od nej, kde je všetko koncipované viac komerčne a dalo by sa povedať aj povrchnejšie, je však výstava vo Varšave zameraná predovšetkým na tú pravú podstatu – na počúvanie a zvuk. Pre mňa to bol teda akýsi návrat ku koreňu, ktorým bol jednoznačne High End Frankfurt v hoteli Kempinski – tu sa koncept hotelových audio výstav doviedol do dokonalosti.

Ideu navštíviť výstavu vo Varšave mi vnukol kamarát a kolega hifista v jednej osobe Ľubomír Dubán, ktorý podobne zamerané akcie navštevuje s veľkou chuťou (je to zanietený cestovateľ), vo Varšave však bol tak ako aj ja prvýkrát. Cesta začala na letisku vo Schwechate kde som po nastúpení do lietadla bol pomerne dlhú chvíľu odhodlaný okamžite vystúpiť (teda dokiaľ sme nevzlietli). Čakanie v malom, tesnom a vydýchanom priestore naplnenom pasažiermi až do posledného miesta mi na psychickej pohode rozhodne nepridal – hnusná „roura ďoura“, brrrr!!! Let trval asi trištvrte hodiny a až pristátie na letisku Fryderyka Chopina (slávny poľský hudobný skladateľ – aké symbolické) mi vrátilo náladu a dávalo nádej, že tento výlet bude o pozitívnych dojmoch z hudby, hoci aj reprodukovanej a nie o cestovných strastiach. Následné ubytovanie v skvelom hoteli Hampton by Hilton v centre mesta cca 10 minút chôdze od miesta konania výstavy už len kladné pocity z úspešného ukončenia prvej etapy výletu umocnili. Navyše všetko sme parádne stíhali aj časovo a do hotela Sobieski sme dorazili pár minút pred oficiálnym otvorením výstavy v piatok o desiatej hodine.

Výstava bola rozložená do dvoch hotelov v centre Varšavy – tak trochu historicky pôsobiaceho Radisson Blu Sobieski a hotela Golden Tulip. Tretia, významná časť sa nachádzala na štadióne PGE Narodowy, kde jazdila od hotelov zdarma výstavou organizovaná kyvadlová doprava.

Expozície v hoteli Sobieski boli koncipované ako klasická „hotelovka“, teda akú poznáme aj u nás. Na prízemí a na prvom poschodí v salónikoch boli rozložení tí „silnejší“ vystavovatelia, v jednotlivých izbách potom menej okázalé expozície. Takže zatiaľ klasika akurát s tým rozdielom, že izbové expozície zabrali plných 7 poschodí hotela a spolu so salónmi to bolo celkom 99 hrajúcich miestností! Uff!

Hotel Golden Tulip, nachádzajúci sa cez cestu oproti hotelu Sobieski, bol obsadený podstatne skromnejšie a vystavovatelia tu prezentovali svoje expozície v ôsmych salónoch na prvom poschodí. Množstvo oproti hotelu Sobieski bolo síce zanedbateľné, ale o to parádnejšie a pompéznejšie boli jednotlivé expozície.

Expozície na štadióne boli umiestnené vo VIP boxoch (po našom zrejme SKY boxy) na dvoch poschodiach s celkovým počtom 67 (aj s hotelmi teda spolu 174 expozícií). Tu bola na rozdiel od predchádzajúcich dvoch hotelov výstava príbuznejšia skôr ku tej v Mníchove, teda viac o prezentácii značiek (McIntosh napríklad len vystavoval – a asi aj pre dobro veci) než na seriózne počúvanie. Doslova ma tu odrovnal počet návštevníkov, do niektorých miestností na štadióne sa nedalo hodiny dostať a tvorili sa pred nimi dlhé rady ktoré musel vystavovateľ regulovať. Aj vzhľadom na uvedené sa mi ani napriek veľkej snahe do miestnosti, kde boli predvádzané produkty od Kondo, nepodarilo dostať.

Ako v hoteloch tak aj na štadióne bolo vo vestibuloch a nádvoriach ponúkané audio príslušenstvo doslova od výmyslu sveta a obrovské množstvá hudobných nosičov, pomer platní ku CD bol asi 100 ku jednej (ha, kto by si dnes ešte vôbec kupoval cd-čka), nechýbalo samozrejme všade prítomné chutné občerstvenie (ceny cca ako u nás), navyše v každej expozícii ponúkali návštevníkom obligátne Krowky na všetky spôsoby chutí, cukríky, ale aj ovocie a nápoje. Jedným slovom, skvelé!

Absolútnym šokom, aspoň pre mňa, bol počet návštevníkov aj v oboch hoteloch, ktorých boli od prvých chvíľ otvorenia výstavy v piatok o desiatej doslova masy. Pre mňa tak trochu nezvyk a ani nie úplne príjemný pocit, chvíľu mi trvalo než som sa prispôsobil. Je evidentné, že poliaci audio milujú, všade naokolo bolo vidieť na ich tvárach silné zaujatie, spokojnosť a pohodu.

Ďalším mimoriadne výrazným zážitkom bolo zistenie, že veľké množstvo vystavovaných audio komponentov malo pôvod práve v Poľsku s pre mňa úplne neznámymi značkami, avšak so špičkovým spracovaním a aj s vynikajúcim zvukom, Poľsko skrátka nie je len Unitra – našťastie. Tie ktoré ma zaujali Vám obrazom ukážem.

Vystavovali aj úplne najmenšie firmičky, až jednotlivci – konštruktéri, ktorí pre svoj produkt ešte ani nemali vymyslené meno a prišli ho prvý krát predviesť kritickej verejnosti. Takéto inštalácie boli častokrát veľmi jednoduché až primitívne, v niektorých prípadoch boli zariadenia síce už funkčné, ale jasne ešte v procese ich tvorby (pri reprosústavách boli súčiastky výhybiek mimo skriniek na doskách a pod.), ale s naozaj vynikajúcim výsledným zvukom.

Vo väčšine expozícií bol ako zdroj signálu pripravený gramofón so streamom, v drvivej menšine sa občas objavil aj CD prehrávač – je vidieť, že tento formát smeruje na nevyhnutnú cestu za stretnutím so svojimi vyhynutými príbuznými – Mini Disc, DAT, DCC a pod.. Treba ale poznamenať, že aj keď bol gramofón takmer všade prítomný, streamer ako zdroj signálu funkčne jednoznačne prevládal. Pripisujem to jednoduchosti a pohodlnosti tohto systému, ktorý je na takéto akcie určite vhodnejší ako komplikovaný a náchylný vinyl. Prekvapujúcim nebol ani výber hudobných ukážok, takmer všade hralo vždy to isté – Dave Brubeck a jeho Take Five, Coltraneov Blue Train, Domnérusov Jazz at the Pawnshop, Norah Jones, Anette Askvik a jej Liberty ….. teda všetko, čo dobre poznáme aj u nás.

Mojou povestnou čerešňou na torte a takým pomyselným „výstavovým hajlajtom“ bolo osobné stretnutie s vysnívanou osobnosťou. Michael Fremer – analógový guru, dlhoročný zodpovedný redaktor analógového okienka (Analog Corner) amerického magazínu Stereophile, zakladateľ portálu Tracking Angle a prispievateľ portálu Analog Planet, môj absolútny vzor a maximálne rešpektovaná osobnosť, človek ktorý na diaľku roky prostredníctvom skvelých recenzií formoval výrazným spôsobom môj pohľad na svet gramofónov, analógu a audia celkovo – mal pri príležitosti výstavy seminár venovaný kompletnému nastaveniu všetkých snímacích parametrov gramofónového ramena a prenosky. Seminár, ktorý bol doplnený o jeho osobné poznatky a skúsenosti a preložený vtipnými a trefnými poznámkami smerom k digitálu, som absolvoval s nesmiernym zaujatím. Na jeho konci sa mi podarilo uchmatnúť jeho podpis aj spoločné foto. Vďaka Michael!

Teraz konkrétne to čo ma nadmieru zaujalo:

5FE – elegantné, vynikajúco spracované a dobre hrajúce komponenty kompletne Poľskej výroby

Ancient Audio – nádherné dizajnové kúsky tak trochu v štýle B&O opäť komplet v Poľskej réžii

Audiovector, Moon, Nordost

Blumenhofer, Cary Audio, PS Audio

Acoustic Energy, Cambridge Audio

Poľské reprosústavy Jazzon 2 od Cube Audio

Dali Epikore s Classé Audio

Repro Diapason s technikou od Remton

Repro Esprit v kombinácii s MBL

Vydarená spolupráca Dánska a Holandska – repro Peak a technika ExtrAudio

Poľské reprosústavy Holophony s rakúskymi „lampami“ od Ayon

Poľské repro Horn Acoustic a nemecká technika SoulNote Audio

Opäť poľské hornové repro, tento krát od hORNS s maďarskou technikou Qualiton

Monitor Audio a Chord

Poľský špičkový gramofón Sikora Reference, repro Kharma, elektronika Doshi

Takmer všade prítomný poľský DAC Lampizator Poseidon, indické repro Rethm Maarga

Najväčší vystavovateľ SoundClub – Repro Marten, digitálny zdroj signálu Wadax, gramo Brinkmann, zosilňovač od AirTight a Halcro, ……

Nórska zostava – repro O AUDIO a Electrocompaniet

Maďarské elektrostaty Popori + zosilňovač Qualiton, zdroj signálu legenda od Micro Seiki

Reprosústavy od PS Audio

Rockport Technologies a Electrocompaniet

Parádne repro od Schetl, zdroj Eversolo + gramec Thorens TD 124, zosilňovač Western Electric

Komplet od Skala Audio

Za mňa najlepší zvuk – repro Stenheim, elektrónkové konce od VTL, predzosík Gryphon a zdroj signálu skvostný štúdiový cievkový magnetofón Sony

Retro repro Tannoy, zosilňovač Octave, zdroj signálu gramec Pro-Ject Signature

Triangle + Canor

Unison Research

Poľské repro Wilk Audio Projekt

Wilson Audio, Ayre, Synergistic Research

MBL, Accuphase, Transrotor

Gramofón Reed Muse 3c

Tak týmto „chalanom“ ozaj fandím – litovský Beloguroff – predvádzali prototypové komponenty, aj napriek malej miestnosti vo výsledku s vynikajúcim naturálnym prejavom.

Opäť TOP zvuk v podaní poľských TR AUDIO – reprosústavy aj elektrónkové zosilňovače, zdroj signálu gramofón Garrard 401 a cievkový magnetofón Telefunken

A mnoho ďalších……….