PrimaLuna EVO 300 Tube Integrated Amplifier

Elektrónkový integrovaný zosilňovač

Produkty PrimaLuna nie sú čitateľom watt-audio.sk neznáme, dôkladnému prevereniu zvukových kvalít sme podrobili integrovaný zosilňovač EVO 200 a aj jeho delenú verziu (EVO 200 Pre a EVO 200 Power) a to vždy s vynikajúcim výsledkom. Mimoriadny dojem na mňa osobne však urobil gramofónový predzosilňovač EVO 100. Ich ideový aj technický koncept, spracovanie, ale hlavne špičková zvuková kvalita sú môjmu srdcu blízke a musím nekriticky priznať, že som veľký fanúšik tejto značky. Pozorný čitateľ zaznamenal aj informáciu, že ich výkonový zosilňovač EVO 400 natrvalo obohatil redakčnú audio zostavu, vybral som ho pre jeho pevný kompaktný zvuk s famózne vykresleným detailom a prirodzenou farebnosťou, dôležitým ukazovateľom bol však aj jeho na elektrónku vysoký výkon (v režime ultralineár s EL34 má 70 Watt na kanál), ktorý mu umožňuje pracovať so širokou škálou reprosústav. V neposlednom rade sú pre mňa benefitom aj jeho XLR vstupy.

Moju obľubu značky podporilo aj osobné stretnutie s jej majiteľom Hermanom van den Dungen, s ktorým som na minuloročnej výstave v Mníchove zotrval v dlhšom priateľskom rozhovore. Musím povedať, že je to milý chlapík so silnou charizmou, zmyslom pre humor a vášňou pre rýchle autá, teda vlastne tak trochu moja krvná skupina! Dozvedel som sa mnoho zaujímavých vecí zo zákulisia spoločnosti, niektoré sú aj celkom prevratné, ale samozrejme zatiaľ tajné. Len naznačím, jedná sa napríklad o vývoj vlastného gramofónu, mal som tú česť ho na pár minút vidieť a môžem povedať že to bude teda niečo!

Predstavenie „integráču“ EVO 300 chápem ako pokračovanie PrimaLuna seriálu, v ktorom je už množstvo faktov, hlavne čo sa týka spracovania aj použitej technológie, známych a teda celkový podrobný opis môžem skrátiť na to najpodstatnejšie minimum.

Aj tu je vonkajšia topológia a firemná vizuálna identifikácia viac ako zrejmá. Spracovanie a povrchová úprava je opäť na skvelej úrovni, dôraz musím položiť na lakovanie jednotlivých dielov, ktorá znesie porovnanie možno len s tými najprémiovejšími automobilovými značkami – hĺbka a štruktúra lesklého sivého laku s jemnými metalickými šupinkami pôsobí elegantne a luxusne. Skrinka je tvorená masívnymi plechovými výliskami, ktoré sú zmontované do pevnej štruktúry a celková hmotnosť prístroja 31 kilogramov to len potvrdzuje. Tesná konštrukcia je výnimočne odolná rezonanciám (jednoduchý test poklepaním na horný panel s elektrónkami tento predpoklad v plnej miere opäť potvrdil) a zároveň chráni citlivé elektrické obvody pred elektromagnetickým rušením.

Predný panel tvorí alumíniový blok s jemne zaoblenými hranami v čiernej alebo v striebornej eloxovanej povrchovej úprave. Osadenie ovládacích prvkov je opäť zredukované na minimum, vpravo je prepínanie vstupov, vľavo regulácia hlasitosti, centrálne umiestnené LED signalizujú stav „Warm Up“ periódy a nastavenie výkonového režimu – trióda alebo ultralineár (prvá výrazná zmena oproti EVO 200). Nechýba tu taktiež kvalitný výstup pre slúchadlá, ktorý ako alternatívny zdroj zvuku uspokojí aj náročnejšieho poslucháča (testované s HIFIMAN Ananda).

Sieťový vypínač sa nachádza na ľavej strane bočného panelu, na pravej nájdeme prepínač jemného výkonového vybudenia Bias Switch (Low/High podľa typu použitých elektrónok) a prepínač LS/HP (umožňuje obísť predzosilňovaciu časť a signálom vstúpiť priamo do výkonového zosilňovača).

Zadný panel a jeho osadenie je s nižším modelom identické, nájdeme tu päť AUX vstupov, výstup pre subwoofer, Tape Out a vstup HT – všetko RCA konektory. Reproduktorové konektory od WBT sú zdvojené a umožňujú pripojenie 4 alebo 8 Ohmových reprosústav.

Patentované ochranné obvody z dielne PrimaLuna, ktoré sme si už viac krát predstavili podrobnejšie, tu nájdeme všetky: Adaptive Autobias monitoruje a chráni elektrónky, obvod AC Offset Killer znižuje hluk napájacích transformátorov, obvod Soft StartTM zabezpečuje jemný nábeh elektrónok pri zapnutí prístroja, BTITM dokáže indikovať závadnú elektrónku, PTP a OTP chránia transformátory proti prehriatiu a poškodeniu v prípade zlyhania elektrónky. Kvalitnú prácu ochranných obvodov som si neželaným spôsobom preveril pri zlyhaní elektrónky EL34 na výkonovom zosilňovači EVO 400, jej bleskové odpojenie z aktívnych obvodov sa prejavilo len jemným ťuknutím do reprosústav.

Aj v prípade EVO 300 je vnútorné spracovanie realizované ručne spôsobom Point-To-Point (priame káblové prepojenia bez použitia dosky plošných spojov), prepínanie vstupov majú na starosti relé moduly, reguláciu hlasitosti špičkový ALPS potenciometer, sú tu použité keramické pätice pre elektrónky, v celej sústave sa nachádzajú len tie najkvalitnejšie a v mnohých prípadoch vyberané súčiastky od renomovaných výrobcov: Nichicon, Philips, Solen, DuRoch, Takman, ….. A samozrejme nechýba elegantný celokovový diaľkový ovládač.

Prístroj sa dodáva s tromi 12AU7 elektrónkami (predzosilňovač) a dvomi EL34 (výkonový stupeň) na kanál, v prípade potreby je však možné výkonové elektrónky nahradiť širokou škálou typov od všetkých možných výrobcov (EL34, EL37, KT77, KT,88, KT90, KT120, KT150) a prispôsobiť tak prístroj ako po stránke výkonu, tak aj individuálnych požiadaviek poslucháča s ohľadom na požadovaný charakter zvuku. Ja som mal k dispozícii okrem firemných EL34 ešte sadu KT88 od JJ Electronic.

Zosilňovač PrimaLuna EVO 300 som mal k dispozícii viac ako mesiac, mohol som sa s ním teda dokonale vyhrať. Skúšal som ho ako s klasickými reprosústavami Avalon Acoustics Arcus, tak aj s hornovými Klipsch Klipschorn AK-5. Zdrojom signálu bol gramofón KV Colossus ONE s 12“ ramenom KV Colossus ARM MD s prenoskou Ortofon Jubilee a phono predzosilňovačom Audio Research PH3 SE. Kabeláž bola Cardas Neutral Reference, Nirvana Audio S-L a XLO Signature.

Úvodom opisu zvukových vlastností zosilňovača musím konštatovať, že je to aj v tomto prípade typická PrimaLuna. Dominantnou vlastnosťou je tu opäť naturálny prednes s vynikajúco vykresleným detailom, výbušnou dynamikou a prirodzene vykreslenou farebnosťou hudobných nástrojov. Aj napriek tomu, že v porovnaní s nižším modelom má EVO 300 v režime ultralineár totožný výkon, je jeho zvukový prejav badateľne odlišný. Ak som pri kombinácii reprosústav Avalon Acoustics Arcus v kombinácii s EVO 200 písal o plnohodnotne vyzretom „audiofilnom“ prejave aj napriek nižšej citlivosti sústav (86 dB), tak v prípade EVO 300 bol v celom hudobnom rozsahu prejav ešte viac výrazný a dramatický. Jemné nuansy a odtiene aj tých najskrytejších hudobných zákutí boli zobrazované s výraznou prítomnosťou a jasnosťou, pribudla vzdušnosť a pompéznosť. Podanie priestoru, hlavne v predo zadnej rovine bolo vynikajúce a dodávalo reprodukcii hĺbku, objem a tvárnosť, čo bolo zvlášť výrazné pri jazzovej a komornej produkcii. Treba však priznať, že schopnosť takéhoto zobrazenia je výrazným benefitom aj novej, akusticky detailne vyladenej hudobnej miestnosti (EVO 200 bol testovaný ešte v pôvodnej, podstatne menšej miestnosti). Akustika skrátka nepustí, s jej aspoň základným ošetrením má akákoľvek kvalitná audio zostava v princípe o niečo jednoduchšiu prácu.

V režime trióda bol zvuk mierne usadnutejší a mäkší, celé pásmo sa ako keby máličko zhutnilo, citeľné to bolo najviac v pásme výšok, ktoré sa upokojili a zjemnili. Malebnejšia a farebnejšia prezentácia bola mimoriadne príjemná, znížený výkon však nízko citlivým Arcusom až tak úplne nesedel a bolo jasné, že by zvlášť pri hraní vyššou hlasitosťou, potrebovali výkonovo viac „podkúriť“. Pri zníženej „nočnej“ hlasitosti však bolo počúvanie dokonalým balzamom na uši aj starosťami unavenú myseľ.

Prechod na mohutné plno rozsahové špecifické Klipschorn s citlivosťou 105 dB však uvoľnil a rozviazal krídla EVO 300 úplne. Hudobná scéna získala na objeme a veľkosti, v spojení s enormnou rýchlosťou výšok a vyšších stredov mal prejav blízko ku reálnemu svetu, o nejakej dynamickej komprimácii nemohlo byť ani reči. Jednotlivé hudobné nástroje a interpreti síce neboli presne v priestore geometricky umiestnení podľa pravítka a uhlomera, scéna však vynikala kompaktnosťou a pevne definovanou štruktúrou s výrazným navodením „live“ efektu. Mimochodom, je to charakteristický rys veľkých hornových sústav a v poslednom čase tento typ prejavu uprednostňujem pred striktnou opticko-akustickou ilúziou klasických audiofilných sústav.

Prepínanie medzi režimom ultralineár a trióda v tomto prípade základný charakter príliš nemenilo (na rozdiel od Avalon Acoustics), čo sa však menilo výrazne bola jeho celková štruktúra a vyznenie. Ultralineár bol živelný, plný energie, rýchlosti a strhujúcich okamihov. Zvlášť ma fascinovala schopnosť zosilňovača udržať kontrolu a pevné podanie naprieč celým pásmom s postupným pridávaním hlasitosti až za hranicu toho čo je bežné. Zvuk sa nezlieval, bol síce výrazný, ale vždy skvele čitateľný a nesmierne atraktívny. Trióda naproti tomu zvuk výrazne zjemnila (o polovicu znížený výkon citlivé Klipsch ani nespozorovali) a upokojila, v celkovom výraze síce ostal totožný, ale s o máličko menšou znelosťou vysokých frekvencií.

Prepínaním medzi oboma režimami sa však dalo efektne reagovať na zvukový charakter jednotlivých nahrávok. Vysvetlím. Tie ostrejšie a na výškach agilnejšie sa dali, bez toho aby sa zmenilo ich základné vyznenie, v trióde máličko „upratať“ a upokojiť. Naopak, tlmenejší a menej výrazný prejav zvlášť v oblasti výšok sa dal pomocou ultralineár otvoriť, pridať mu výraz a znelosť. Musím sa priznať, že som bol ohromený schopnosťou zosilňovača v tomto režime vdýchnuť život nahrávkam, ktoré som pred tým považoval pre mňa už za stratené a aj vďaka nemu som ich vrátil naspäť do mojej diskografie. Vo väčšine prípadoch som teda vo výsledku preferoval režim ultralineár pre jeho dravejší a možno akýsi drzejší charakter.

Franz Schubert, sonáta v A mol pre arpeggione a klavír/ Frank Bridge, sonáta pre violončelo a klavír,  (vydavateľstvo Decca, hrajú Rostropovich/ Britten). Tento titul som si zakúpil na Discogs.com na základe odporúčania Michaela Fremera v ktorejsi jeho gramofónovej recenzii. Prvé vydanie z roku 1969 je vzhľadom k jeho cene (3000 USD) prakticky nedostupné, uspokojil som sa teda s druhým z roku 1970. Našťastie 55 ročný vinyl bol v prekvapujúco dobrom stave a vyčistenie na práčke Loricraft ho vrátilo do takmer dokonalej kondície. Nahrávka vyniká brilantnou čistotou a kresbou aj toho najjemnejšieho detailu, zmeny výrazu a sily sú reprodukované s enormnou prudkosťou a vyletia z reprosústav ako blesk z jasného neba, kĺzanie sláku po strunách je dych berúce. Zobrazenie priestoru nahrávky sa ťažko opisuje, najvýstižnejšie je asi to, čo som počul od kolegu audiofila ktorý ku mne zavítal na „počúvaciu session“: „Veď tí dvaja ti sedia v posluchovke!“.

Sergej Rachmaninov a jeho symfonické tance pre veľký orchester (Minesotský orchester, dirigent Eiji Oue, vydavateľstvo Reference Recordings) boli jasným dôkazom, že kombinácia AK-5 a EVO 300 si spolu viac ako dobre rozumie (hornom vo všeobecnosti veľmi chutia elektrónky). Špičková nahrávka amerických špecialistov vynikala úplne vo všetkých parametroch – jemné, znelé ale zároveň hladké vykreslenie strunových nástrojov, celkové prekreslenie a definícia orchestra vrátane jeho objemovej hĺbky, striktne vyvážená tonalita aj farba, údernosť a objem bicích nástrojov, lesk a sviežosť plechových dychov aj rytmických nástrojov. Nad tým všetkým však jednoznačne kraľovala doslova „šprintérska“ dynamika, ktorá dodávala reprodukcii vzrušujúce vyznenie.

G. F. Handel, The Water Music suite/ The Royal Fireworks suite (londýnsky symfonický orchester diriguje G. Szell, vydavateľstvo London/The Super Analogue Disc). Aj v tomto prípade sa referenčná nahrávka predviedla svojou malebnou harmonickou tonalitou s vynikajúcim vykreslením detailu. Nástupy orchestra vo fortissimách sú razantné s pevnou štruktúrou a kresbou a aj v tomto prípade bez akéhokoľvek dynamického rozostrenia. Hudobný dôraz je tu položený na sláčikových nástrojoch, ktoré sú vo svojom vyznení jemné a hladké, avšak kde to je potrebné získajú dramatickú mohutnosť a zaplnia doslova celý priestor hudobnej scény. Hypnotizujúci zážitok!

Teraz pár slov ku možnosti výmeny výkonových elektrónok. Ako druhý set som mal k dispozícii bežné slovenské KT88 od JJ Electronic. Výkonovo ostal zosilňovač prakticky na tej istej úrovni ako s EL34, jeden Watt navyše je skutočne zanedbateľný nárast. Zmenu po zvukovej stránke by som však označil ako pomerne zásadnú. Najmarkantnejšia nastala v oblasti stredov, ktoré boli ešte o niečo viac prekreslené a vymodelované. Ubudlo z elektrónkovej farebnosti, obraz sa upokojil a stal sa viac prirodzeným. Výrazný rozdiel som taktiež pozoroval v oblasti vysokých frekvencií, tie sa uvoľnili, získali na rýchlosti a vzdušnosti, ich výraznejšia prítomnosť prispievala ku pocitu vyššej dynamiky reprodukcie. Našťastie nedošlo k efektu neprirodzenej ľahkosti až éterickosti prejavu, ako to v niektorých prípadoch býva, ale stále si držal svoju hutnosť a telo. Záver? Prejav s KT88 sa mi veľmi páčil a určite by som ho pred EL34 uprednostnil. Firemné slová o individuálnom doladení charakteru zvuku zosilňovača teda dávajú v každom prípade silný zmysel a môžu byť výraznou pridanou hodnotou pre potenciálneho zákazníka.

Zosilňovač do recenzie poskytla spoločnosť kohutaudio.sk

  • Integrovaný zosilňovač
  • Počet kanálov: 2
  • Výstupný výkon: 2 x 42 Watt (EL 34) ultralinear
  •                               : 2 x 24 Watt (EL 34) trioda
  • Frekvenčný rozsah: 10 Hz – 50 kHz +/- 1dB
  • THD: menej ako 0.2% 100W @ 8 Ohm
  • Odstup signál/šum: 86 dB (EL 34)
  • Vstupná citlivosť: 270 mV (EL 34)
  • Vstupná impedancia: 100 kOhm
  • Rozmery (v x š x h): 205 x 385 x 405 mm
  • Hmotnosť: 31 kg
  • Cena: 4.875 euro

Ing. arch. Viktor Kubal

Súvisiaci článok