ATC SCM7

Stojanové reprosústavy

Anglická spoločnosť ATC založená v roku 1974 Billym Woodmanom sa spočiatku venovala výhradne vývoju a výrobe samotných meničov pre profesionálny zvukový priemysel. Jej história je bohatá na jedinečné a prevratné inovácie, spomeniem napríklad 12“ basový reproduktor PA75-314, alebo textilný kalotový stredobas SM75-150, ktoré svojimi jedinečnými technickými aj zvukovými vlastnosťami pomerne výrazne deklasovali okolitú konkurenciu. Pôvodné zameranie výhradne na profesionálnu oblasť ozvučovania a zdokonaľovanie PA systémov (spolupráca s kapelami Pink Floyd alebo Supertramp hovorí za veľa) sa neskôr rozšírilo aj na vývoj produktov určených pre „domácich“ milovníkov hudby a audiofilov. Výsledkom bola prevratná konštrukcia meničov s označením ATC SL (Super Linear), ktorá vďaka použitiu špeciálnych materiálov eliminuje magnetickú hysteréziu a harmonické skreslenie.

S reprosústavami od ATC som sa doteraz stretával pravidelne na výstavách a predvádzacích akciách, kde ma vždy zaujali výrazne dynamickým, pevným prednesom s celkovo naturálnym vyznením, zvlášť v oblasti stredného pásma. Neskôr som mal možnosť osobne si dôkladnejšie vyskúšať reprosústavy SCM100 ASLT zo série Tower aj integrovaný zosilňovač SIA2 a musím priznať, že oba komponenty vo mne zanechali mimoriadne pozitívny dojem, zvlášť s prihliadnutím k cenovej kategórii v ktorej sa nachádzali. Aj na základe týchto skúseností vnímam ATC produkty práve optikou skutočne vynikajúceho pomeru ceny a výslednej kvality a toto je podľa môjho názoru aj jedným zo základných filozofických stavebných kmeňov spoločnosti.

ATC SCM7 sú úvodným modelom úvodnej „Entry“ série, ktorá okrem tohto najmenšieho obsahuje ešte dva väčšie stojanové a tri stĺpiky. Okrem „vstupnej“ má výrobca v ponuke ešte sériu Classic, Tower, Specials a keďže sa aktívne venuje aj oblasti viackanálovej reprodukcie, tak aj série Centers, Subwoofers a HTS on Wall. Výrobca okrem reprosústav ponúka aj elektroniku – zosilňovače (integrované aj delené) a zdroje signálu.

SCM7 pôsobia pri prvom zoznámení ako skutočne veľmi jednoduché a kompaktné mini monitory. Ich tradičné vizuálne spracovanie je narušené len eliptickými krivkami bočných stien, ktoré okrem atraktívnejšieho vzhľadu prispievajú svojim materiálovým predpätím aj k vyššej tuhosti skrinky a efektívnejšiemu narušeniu vnútorného stojatého vlnenia. Koncepčne sa jedná o klasické „dvojpásmo“ s plne uzatvorenou ozvučnicou. Oba meniče pochádzajú z dielne ATC a sú charakteristické kvalitným spracovaním a v mnohých prípadoch aj inovatívnou technológiou. Výškový menič má hodvábnu impregnovanú kalotu s priemerom 25 milimetrov osadenú v špeciálne tvarovanom prstenci, ktorý spolu s montážnou prírubou meniča tvorí nesmierne pevný a rezonanciám odolný celok. Medená cievka je navinutá na kaptonovom formeri, ktorý je navyše vystužený alumíniovým prstencom. Kmitajúci celok je v zadnej časti uzatvorený sekundárnym tlmiacim elementom, ktorý umožňuje presnejšiu kontrolu krajných výchyliek cievky, magnetický obvod je tvorený silným nedymovým magnetom so zinkovanou povrchovou úpravou. V prípade stredobasového meniča je, na rozdiel od dostatku informácii o výškovom, spoločnosť na informácie pomerne skúpa. Miniatúrny stredobas s priemerom membrány 125 milimetrov má liaty alumíniový kôš a výkonný Fe magnet. Jeho membrána je na svojom povrchu silne impregnovaná, čo vo výsledku pripomína štruktúru uhlíkových, alebo kevlarových vlákien. Taktiež o konštrukcii výhybky sa toho nedozvieme veľa, výrobca uvádza len prácu s vyberanými súčiastkami a ručne navíjané páskové cievky pre stredobasové meniče.

Plastová vanička s reproduktorovými terminálmi umožňuje pripojenie sústav k zosilňovaču všetkými bežnými spôsobmi (uni-wiring s premosťovacími plieškami, bi- wiring aj bi-amping). Ja som mal k dispozícii ako náhradu spomenutých plieškov kvalitnejšie riešenie – krátke káblové prepojky od slovenského výrobcu Cable4.

Kovová ochranná mriežka meničov drží na svojom mieste pomocou magnetov. Aj keď uznávam jej eleganciu a pomerne netradičný vzhľad, pri prevádzke sústav ju rozhodne odporúčam dať zo sústav dole – jej nasadenie aj napriek jej výraznej perforácii totiž nepatrne avšak vnímateľne farbí zvukový prejav do strohejšieho a tvrdšieho charakteru. Bez nej je prejav hladší a jemnejší.

Aj keď sa jedná o najlacnejší model v ponuke ATC, spracovanie ako celku tak aj jeho detailov je na vynikajúcej úrovni a nie je vôbec cítiť, že by sa na niečom šetrilo alebo pristupovalo s výraznejším kompromisom. Vyhotovenie povrchovej úpravy, dyhovanie na hranách, osadenie meničov, skrátka celkové dielenské spracovanie, ale koniec koncov aj dizajn kovovej mriežky kvalitou rozhodne výrazne prekračuje cenovú kategóriu v ktorej sa SCM7 nachádzajú. Jedinú výhradu mám ku spôsobu balenia sústav, ktoré sú v prepravných boxoch umiestnené bez nasadených ochranných mriežok. Sú v krabici umiestnené tak, že pri ich vyťahovaní je prvým najprirodzenejším spôsobom ich uchopenie za prednú a zadnú stenu. Aké riziko tento spôsob predstavuje pre výškový a stredobasový menič nemusím zdôrazňovať. Takže pozor na to!

Zdroj signálu: Gramofón KV Colossus ONE s ramenom KV Colossus 9“ MD s prenoskou Ortofon Jubilee a ramenom KV Colossus 12“ MD s prenoskou Ortofon MC A 90

Phono predzosilňovač: Audio Research PH3 SE a Parasound Jc3 Jr.

Zosilnenie: predzosilňovač Ayre K-1xe + výkonový zosilňovač Ayre V-5xe

Kabeláž: signálová Cardas Neutral Reference, XLO Signature, ZenSati Zero a Razzmatazz, výkonová Nirvana Audio S-L.

Spočiatku som mal trochu obavy, aby sa tieto malé sústavy v mojej hudobnej miestnosti ladenej na rozmerovo výraznejšie reprosústavy, výrazovo nestrácali. Predsa len, ich objem aj osadenie meničmi je už na spodnej hranici toho, čo ja považujem za ešte akceptovateľné. Zároveň ma pri študovaní technických parametrov k SCM7 zaujala informácia o odporúčanom výkonovom rozsahu zosilňovača, zvlášť o jeho spodnej hranici na úrovni 75 Watt na kanál. To rozhodne nie je málo a podľa môjho názoru to vyraďuje z optimálneho použitia pomerne veľké množstvo strojov, zvlášť tých elektrónkových. Chápem nízku citlivosť reprosústav (84 dB), výrobca dosahuje dokonalú kontrolu práce meniča a jeho membrány silným magnetickým obvodom a je to určite jedna z ciest, ktorá prináša želaný efekt. Nevýhodou je však nutnosť použitia „naozajstného“ zosilňovača, stabilného, rýchleho a výkonného. V spojení s týmito drobcami je to na prvý pohľad trochu neočakávaná požiadavka, avšak nedá sa nič robiť. Môj „koncák“ od Ayre so svojimi 300 Wattmi na kanál si snáď s nimi poradí!

Sinfonietta od Leoša Janáčka (Reference Recordings, diriguje José Serebrier, Česká filharmónia) preverila schopnosť reprosústav jemnej, ale aj dramatickej, výraznej a hlavne farebne správnej kresby plechových dychových nástrojov s dôrazom na fanfáry. Tie sú vo svojom výraze ostré, režú a prenikajú zmyslami poslucháča až do morku kostí, nie sú však v žiadnej polohe agresívne alebo nepríjemné. Tympany, podporujúce miestami tak trochu bojový pochodový spád jednotlivých skladieb, sú sýte a živé a kontrast ktorý tvoria spolu s vysokými tónmi dychov je nesmierne atraktívny. Vynikajúco je zvládaný priestor jednotlivých skladieb, v známej „Kráľovský klášter“ (The Queen´s Monastery), hlas sólového hoboja prichádza z tajomnej diaľky, je jemný, citlivý, až takmer nariekavý.

Fantastická symfónia od Hectora Berlióza (diriguje Charles Munch, Bostonský symfonický orchester, vydavateľstvo RCA Victor, limitovaná edícia Alto). Na prvé počutie veselé hudobné dielo v sebe nesie silný a takmer tragický odkaz na autorovu nešťastnú lásku a následnú otravu ópiom – symfónia je tak čistým zhudobnením jeho drogových halucinácií, utrpenia aj vášne. Skvelé prevedenie pre 90 hudobníkov umožnilo ukázať sústavám ATC SCM7 schopnosť zvládať veľký orchester. Predviedli sa naozaj dôstojne so skvelou kontrolou, rýchlou reakciou na hudobné zmeny, sily aj výrazu, vynikajúco bolo podaná čitateľnosť orchestra, ku rozmazaniu hudobného obrazu ani k jeho zlievaniu nedochádzalo. Absencia objemu a spodných oktáv nebola príliš výrazná a ani rušivá, v blízkom poli počúvania bola nahradená expresívnou silou a rýchlosťou.

Nikol Bóková, album Feathers (vydavateľstvo Soleil et Pluie), špičková nahrávka na 45 otáčkach vznikla v roku 2024 v nahrávacom štúdiu č.1 Českého rozhlasu pod dohľadom spoločnosti Acoustique Quality a Jána Gbúra (ACON). Trio hudobníkov (klavír Bóková, kontrabas Kocián a bicie Wierzgoń) tu prezentuje poslucháčsky nesmierne atraktívne hudobné dielo, jeho jazzový základ je silne prítomný, avšak s modernizujúcimi prvkami siahajúcimi miestami až ku rocku. Hudba plynie nenútene, uvoľnene a tak akoby s maximálnou prirodzenosťou, je cítiť, že celá hudobná schéma do seba vynikajúco zapadá. Sólový klavír je vykreslený s vynikajúcou detailnosťou, jeho celkové podanie je vo výraze skôr jemné a melodické ako razantné a dramatické. Nad tým všetkým sa zdanlivo v éterickom nadrozmere nesú bicie, opäť decentné, ale výrazne prítomné s dôrazom na zvonivých čineloch, ktoré sú doplnené razantným, miestami až arytmickým klapaním paličiek. Uvoľnená harmonická atmosféra navodená jednotlivými skladbami je vystihnutá reprosústavami s vynikajúcou vnútornou náladou, nie je to klasické audiofilné počúvanie v zmysle lovenia detailov, skôr ide o veľmi príjemné poetické snenie.

Reprosústavy do recenzie zapožičala spoločnosť duban.sk

  • Konštrukcia: 2 pásma, uzatvorená ozvučnica
  • Použité meniče:  25 mm výškový HTC ATC
  •                               125 mm stredobas SC ATC
  • Frekvenčný rozsah: 60 Hz – 22 kHz
  • Impedancia: 8 Ohmov
  • Citlivosť: 84 dB, 1 Watt/1 meter
  • Doporučený zosilňovač: 75 – 300 Watt
  • Deliaca frekvencia: 2.5 kHz
  • Rozmery (v x š x h): 300 x 174 x 215 mm
  • Hmotnosť: 7.5 kg
  • Ponúkané povrchové úpravy:    dyhy – čerešňa, čierny jaseň
  •                                                         lak –  saténovo čierna, saténovo biela
  • Cena:  1.490 euro za pár

Ing. arch. Viktor Kubal

Súvisiaci článok