Unison Research Triode 25

Tento nenápadný elektrónkový zosilňovač bol pred časom mojim vcelku výrazným audio prekvapením. Stretol som sa s ním pri testovaní reprosústav Triangle Magellan Quatuor a aj to viac menej len náhodou. Jeho výber bol tak trochu cestou z núdze nakoľko zosilňovače, ktoré som mal v kombinácii s týmito ušľachtilými reprosústavami spojené, ma príliš vo výsledku nezaujali. Vo finále však Triangle práve s týmto jednoduchým a nenáročným „zosíkom“ predviedli to mnou očakávané veľkolepé divadlo!

Moje želanie pozrieť sa na neho detailnejšie a hlavne vo svojej hudobnej miestnosti bolo po čase vyplnené a teda sa môžem s našimi čitateľmi podeliť o svoje poznatky a vysloviť aj individuálny záver. Naplánované udalosti však predbehol jeho výkonnejší hybridný firemný kolega Unico Due, ktorého recenziu, taktiež s pozitívnym záverom, som Vám na našich stránkach už predstavil.

Triode 25 je inovovaná verzia pôvodného modelu Triode 20, ktorú Unison Research venovala svojim priaznivcom pri príležitosti 25 výročia založenia spoločnosti. Oproti Unico Due, ktorý na prvý pohľad pôsobí strohým a tak trochu aj chladným dojmom, je dizajn Triode 25 naopak mimoriadne príjemný a prívetivý. Nájdeme tu klasickú kombináciu snáď všetkých ušľachtilých materiálov ktoré sa v audio oblasti používajú – drevo, nerez a alumínium, ktoré sú doplnené dielmi z lisovaného plechu s práškovanou povrchovou úpravou. Ich spojenie do jedného celku je vykonané s citom a triezvo, zosilňovač pôsobí vyvážene, nenápadne a tak akoby priateľsky. Tento dojem podporuje aj opätovné použitie netradičnej „italiky“ pri označení popisu jeho funkcií aj názvu samotného prístroja. Drevený predný panel so zaoblenými bočnými hranami má matnú čiernu povrchovú úpravu, symetricky v ňom sú osadené základné ovládacie prvky – prepínanie vstupov, regulácia hlasitosti a centrálne umiestnený prepínač zapnutia/vypnutia v štýle aké kedysi dávnejšie používala legenda Audio Research – pekné! Prepínač vstupov a regulátor hlasitosti sú sústružené z nerezu, leštené a sú spolu s centrálnym vypínačom lemované okružím z prírodného na matno lakovaného čerešňového dreva – tento celok pôsobí naozaj elegantne. K dispozícii je aj „opačná“ dizajnová verzia v kombinácii čerešňový predný panel s čiernym lemovaním ovládacích prvkov.

Elektrónková sekcia umiestnená na hornej strane prístroja je ukrytá pod drôtenou chrómovanou klietkou s alumíniovými bočnicami. Musím sa priznať, že tento prvok mi na zosilňovači príliš „nereže“ a vedel by som si ho rozhodne predstaviť bez neho. Kazí totiž svojim prevedením tak trochu dojem, našťastie je po uvoľnení štyroch imbusových skrutiek veľmi jednoduchým spôsobom demontovateľný. Pod krytom nájdeme jednotlivé elektrónky predzosilňovacej aj výkonovej sekcie – jeden pár ECC83 pre predzosilňovač, dva páry EL34 pre výkonový zosilňovač, v zadnej časti sa nachádza centrálne umiestnená ECC82. Výkonová časť zosilňovača sa dá nastavovať medzi triódou (25 Watt na kanál) a pentódou (42 Watt na kanál), pričom je možné obe výkonové triedy prepínať ako sa hovorí „za jazdy“ a porovnať si tak rozdiel v spôsobe reprodukcie (za mňa jednoznačne trióda). Prepínačom Feedback je možné nastaviť úroveň spätnej väzby, volí sa medzi High (5 dB) a Low (1.8 dB). Zvukový rozdiel medzi oboma hodnotami je nepatrný, nižšia hodnota sa mi javila ako razantnejšia a dynamickejšia. Ako každý elektrónkový systém, aj tento vyžaduje správne nastavenie pracovných parametrov výkonových elektrónok. Pomocou jednoduchého otočného regulátora sa nastavujú úrovne spoločne pre ľavú a pravú stranu zosilňovača. Hodnota vybudenia sa graficky zobrazuje na elegantnom „budíku“ – zelené pole je málo, červené veľa, správna hodnota je presne uprostred. Za elektrónkovou sekciu sa nachádzajú pod výrazným plechovým krytom transformátor a obvody napájania.

Zadný panel obsahuje jeden pár kvalitných WBT zapuzdrených reproduktorových terminálov, sieťový euro konektor, štyri RCA vstupy (CD, Tuner, AV a Tape), výstup Tape Out a výstup pre subwoofer – veľmi logická funkcia vzhľadom na nenápadný výkon zosilňovača – využiteľný v prípade použitia menších sústav vo väčšej miestnosti a ich doplnenie o aktívny basový modul. Taktiež sa tu nachádza USB vstup – tak ako aj v prípade Unico Due aj Triode 25 obsahuje jednoduchý D/A prevodník – je to však príplatková verzia, pre mňa osobne úplne zbytočná.

Aj pri Triode 25 je pribalené elegantné diaľkové ovládanie, ktoré má väčšiu časť svojho tela frézovanú z dreva. Je univerzálne pre všetky zariadenia od Unison Research, z množstva tlačidiel pri zosilňovači využijete len dve vrchné – na reguláciu hlasitosti. Osobne mi na ňom však dosť výrazne chýbala funkcia Mute.

Taktiež vnútorné spracovanie je veľmi čisté a úhľadné. Reguláciu hlasitosti má na starosti kvalitný motorický „modrý“ ALPS potenciometer, obvodové riešenie je osadené na jednej doske plošných spojov s minimom kabeláže. Zaujalo riešenie prepínania vstupov, od jeho ovládača na prednom paneli vedie cez celú hĺbku prístroja hriadeľ až ku vstupným RCA terminálom na zadnom paneli, kde je napojená na klasický mechanický otočný prepínač. Jednoduché a efektné riešenie ktoré redukuje potrebu dlhých signálových ciest alebo nevyhnutnej kabeláže. Napájanie prístroja zabezpečuje cca 300 wattový toroidný transformátor.

Test zvukových schopností Triode 25 sa odohral už v novej hudobnej miestnosti, kompletne akusticky upravenej a vyladenej (spoločnosť ArtAcoustic), ktorú našim čitateľom v krátkej dobe taktiež detailne predstavím. Zdrojom signálu bol gramofón KV Colossus ONE s ramenom KV Colossus ARM MD 12“, prenoskou Ortofon Jubilee a phono predzosilňovačom Parasound JC3 Jr.. Nakoľko je výkon zosilňovača naozaj výrazne limitovaný a určený teda ku reprosústavám s vyššou citlivosťou, prevažne bol pripojený ku Klipsch Klipschorn AK-5 (citlivosť 105 dB). Kabeláž bola od Cardas, XLO, Nirvana Audio a KV Colossus.

Počúvanie

Nakoľko moja prvá skúsenosť s Triode 25 bola zásadne pozitívna, bol som nesmierne zvedavý ako sa predvedie v spoločnosti legendy od Klipsch. Tieto reprosústavy sa svojim technickým konceptom, ktorý bol vytvorený v roku 1948 (!) úplne vymykajú tradičnému pojímaniu tvorby sústav. Sú špecifické snáď úplne všetkým, najviac však nárokmi na umiestnenie v rámci miestnosti – predpokladá sa poloha čo najtesnejšie v rohoch miestnosti, nie je to však zásadné pravidlo. A nakoľko Triode 25 prišiel do hudobnej miestnosti práve v čase kedy sa tvoril jej akustický koncept a prebiehalo meranie s následnými úpravami, bol nesmierne nápomocný pri finálnom ladení pozície Klipschorn (posuny boli snáď aj milimetrové). A teda hlavne jeho pomocou som dosiahol očakávaného výsledku, veľká vďaka za to!

V čom však naozaj okamžite zaujme je nesmierne plastické a farebne prirodzené vykreslenie jednotlivých detailov, ktoré spolu tvoria pevný a verný obraz hudobných nástrojov vrátane ich realistickej veľkosti a presného umiestnenia v rámci priestoru. Gitara jazzmana Kenny Burrela na jeho albume Midnight Blue (vydavateľstvo Blue Note) bola vykreslená nesmierne citlivo až do najmenších detailov so skvelou atmosférou, podporená výrazným kontrabasom, ktorý išiel pevne a razantne s až do úplného basového podzemia, s tvrdým drnčaním a jasne vnímateľnými záchvevmi rezonancií jeho strún. Vynikajúce bolo podanie rytmiky bicích Eda Thigpena na albume Oscara Petersona Night Train (vydavateľstvo Verve), ich variácie, striedanie rýchlosti, údernosť, všetko doplnené grandióznymi klávesmi Petersona dali tomuto hudobnému dielu neskutočný spád a náboj. Aj napriek tomu, že sa jedná o trio hudobníkov, keď na to zatlačia tak majú nasadenie ako veľký orchester. Aj tu sa dalo jasne vnímať nadanie Triode 2 v plastickom zobrazení jemného detailu avšak zároveň v kombinácii s jeho ľahkosťou, rýchlosťou a zreteľnou čitateľnosťou v rámci celku. Charakteristický drsný vokál jazzovej speváčky Billie Holiday na albume Lady in Satin (vydavateľstvo Columbia), ktorý nahrala na sklonku svojho života odprezentovala zostava s citom a zmyslom pre pátos, vo všetkých polohách bol vokál dokonale čistý, zreteľný a jasný, sprievod bluesového orchestra mu dodával melancholický podtón. Vynikajúca nahrávka dala reprosústavám schopnosť zaniknúť, ostala len veľká scéna so speváčkou v ústrednom bode.

Prechod ku klasike a to nie len tak hocijakej, „nadupaný“ výber Witches´ Brew (vydavateľstvo Classic Records) od dirigenta Alexandra Gibsona, kde je hlavné hudobné ťažisko položené na dychových nástrojoch je drsným preverením schopností zosilňovača ukontrolovať výrazné dynamické aj hlasitostné akcenty. Obrázky z výstavy od Mussorgského, predohra Tam O´Shanter od Arnolda, alebo tanec kostlivcov od Saint-Saensa boli jedným skvelým predstavením s reálnou silou výrazu a dramatickými vrcholmi. Hrmenie tympanov, až na hranu idúce hučanie či vrieskanie plechových dychových nástrojov, prelievanie sláčikových nástrojov z pravej strany na ľavú, tenké výskanie píšťal, zobrazenie mohutného objemu koncertného priestoru. Poslucháč má po chvíli tendenciu dirigovať imaginárny orchester, bez ohľadu na to, ako hlúpo a neodborne pri tom môže vyzerať. Áno, takú silu má reprodukovaná hudba ak je servírovaná tým správnym spôsobom! Napriek sklonu hornových reprosústav ku zvýrazňovaniu vysokých frekvencií ku tomuto efektu pri reprodukcii nedochádzalo. Pripisujem to práve elektrónkovej koncepcii zosilňovača, tá dokáže vtlačiť svoj mäkší charakter príliš uleteným výškam a preto je práve s „hornami“ táto kombinácia veľmi vyhľadávaná.  Navyše…. až pri počúvaní plno rozsahových reprosústav a v akustike ktorá umožní dosiahnuť ich kompletný potenciál čisto a lineárne poslucháč zistí, o koľko zábavy a pôžitku je pripravený objemovo a rozsahom skromnejšími sústavami. A nie je to len o hĺbke basovej zložky, ale aj reálnej veľkosti hudobnej scény, jej objemnosti, skrátka nefalšovaný „live“ efekt je nesmierne silným zážitkom.

Hudobný výber v baletnom prevedení opery Carmen Georgesa Bizeta a Faust od Charlesa Gounoda, opäť pod vedením Alexandra Gibsona (vydavateľstvo Classic Records), bol prezentovaný majstrovsky, dynamické, razantné a výbušné pasáže sa tu striedajú s tichými a jemnými, bleskové nástupy orchestra sú prudké, zároveň však rovnako rýchlo odznejú. To vyžaduje prísnu kontrolu nad reprosústavami, ktorú Triode 25 preukázateľne má. Je navyše kombinovaná aj s akousi vyzretou skúsenosťou, tá mu dáva neustály pomyselný pokoj a istotu, že to celé náročné hudobné divadlo v pohode zvládne. Podanie priestoru nahrávky, jeho zobrazenie vo všetkých rovinách, separácia hudobných nástrojov, ich jednoduchá sledovateľnosť v rámci celku, je to všetko tam, v hudobnej miestnosti ako na dlani. Tak toto „taliansko-americké priateľstvo“ sa naozaj vydarilo!

Záver

Musím konštatovať, že Triode 25 aj v mojich domácich podmienkach potvrdil svoje vynikajúce vyzreté zvukové kvality. S citlivými, na výkon nie príliš náročnými reprosústavami si poľahky poradil a dokázal, zvlášť pri akustických žánroch, že jeho silnou stránkou je dôraz na čistotu a presnosť vykreslenia detailu, realistické zobrazenie farby hudobných nástrojov aj nadmieru prirodzené podanie ľudského hlasu. To je presne doména elektrónok, tam sú silné, preto ich poslucháči vyhľadávajú a nedajú na ne dopustiť. A Unison Research Triode 25, tento skvostný milý malý zosilňovač, Vám „lampovú“ životnú filozofiu predvedie v jej plnej kráse a pravej podstate!

+ vynikajúci zvuk

+ elegantný dizajn

+ typický elektrónkový charakter

– ochranná klietka elektrónok

Zosilňovač do recenzie poskytla spoločnosť duban.sk

Unison Research Triode 25 technické parametre:

• Počet kanálov: 2
• Výstupná časť: Push-Pull, ultralinear, trieda AB
• Výkon: 42 Watt pentóda, 25 Watt trióda
• Výstupná impedancia: 6 Ohmov
• Osadenie elektrónkami: 2 x ECC83, 1 x ECC82, 4 x EL34
• Spotreba energie: max. 300 Watt
• Vstupov: 4 lineárne, 1 USB
• Výstupy: 2
• Rozmery (v x š x h): 200 x 300 x 450 mm
• Hmotnosť: 20 kg
• Cena: 3.749 euro