Audio Video Kino 2024

Ostatné Výstavy
Ing. arch. Viktor Kubal
1. októbra 2024
0
410
27 minutes read

„alebo ako to vidím ja“

V dňoch 27. až 29. septembra sa uskutočnila, už tradične v hoteli HN Bratislava Gate One, najočakávanejšia audio udalosť roka a dalo by sa povedať v prenesenom význame aj sviatok všetkých audiofilov, hifistov a milovníkov reprodukovanej hudby všeobecne – výstava Audio Video Kino 2024. Redakcia watt-audio si samozrejme nemohla nechať túto povinnú jazdu ujsť a musím povedať, že som si ju naozaj užil.

Úvodom musím poďakovať Marko production s.r.o. za vynikajúco odvedenú prácu – organizácia takto, na slovenské pomery, rozsiahleho podniku nie je rozhodne žiadna maličkosť. Veľká vďaka a uznanie patrí aj jednotlivým vystavovateľom za ich seriózny prístup k prezentácií svojich produktov, za mimoriadne nasadenie pri čo najdokonalejšom ladení jednotlivých audio zostáv a za úspešnú snahu o upravenie a vyladenie akustiky jednotlivých miestností.

Na detailné absolvovanie výstavy som si rezervoval celú sobotu od otváracích hodín až do záverečnej a môžem povedať, že som to stihol tak akurát – takže bolo čo počúvať, skúšať, objavovať a aj obdivovať. Výstavu som absolvoval s kamarátom, kolegom audiofilom, znalcom a milovníkom klasickej hudby Richardom Kubalom (takmer môj menovec – Kubal / Kubala), ktorý si pripravil so sebou aj pár hudobných ukážok, ktorými sme chceli prevetrať jednotlivé expozície – G.F. Handel, Water Music (londýnski symfonici pod vedením dirigenta Antala Dorati, vydavateľstvo Mercury) a Bachove husľové koncerty s Hilary Hahn (komorný orchester Los Angeles pod vedením dirigenta Jeffrey Kahane, vydavateľstvo Deutsche Grammophon). Mali sme pripravené CD, kde to nešlo, tak sa hralo zo streamu. Musím poďakovať vystavovateľom za možnosť vypočuť si vlastné ukážky aj keď treba priznať, že v niektorých expozíciách sa to po ich pustení záhadne vyľudnilo – klasika nie je skrátka pre každého. Je však dokonalým etalónom na preverenie zvukových možností každej audio zostavy.

Teraz k samotnému zhodnoteniu, najprv všeobecne, potom konkrétne. Ani jedna expozícia sa nedala označiť ako vyslovený prepadák, ba dokonca ani ako priemerná, v každej jednej sa dala vychutnať hudba na skutočne veľmi vysokej úrovni a vypočuté komentáre návštevníkov, kde to hrá lepšie a kde horšie, boli založené čisto len na osobnom hudobnom vkuse a išli naprieč všetkými expozíciami. Pre mňa je tento trend veľmi potešiteľný a sledujem ho na každej podobne zameranej akcii na ktorú sa mi v priebehu roka podarí zájsť. Ak túto situáciu porovnám s dobami dávno minulými, kde sa napríklad aj na legendárnej výstave High End vo Frankfurte dali nájsť aj vyslovené zvukové prepadáky, často až omyly bez vnútornej sebareflexie vystavovateľov, v posledných rokoch niečo podobné rozhodne nehrozí. Verím teda, že každý jeden návštevník si aj tu mohol nájsť ten „správny“ zvuk a zároveň si rozšíriť obzor o nové zážitky a možno aj nasmerovať svoj vkus iným, neočakávaným smerom. Audiofília je skrátka nádherná záľuba, inteligentná, povznášajúca, spájajúca špičkovú technológiu s pozitívnymi dojmami zvanými hudba. Vďaka za ňu!

Jedinú drobnú kritickú poznámku však musím adresovať neprimerane vysokej hlasitosti reprodukcie v exkluzívnych expozíciách umiestnených v salónoch na druhom poschodí, kde majú už tradičné miesto tí najsilnejší vystavovatelia – BIS Audio, DreamAudio a Platan Audio. Hlasitosť tu miestami, zvlášť v poobedných a večerných hodinách, výrazne v priemere presahovala 85 dB (optimálna je do 80 dB), v špičkách to bolo až 91 dB. Skrátka sa tu hralo príliš nahlas, čo tak trochu kazilo inak vynikajúci dojem a po dlhšej chvíli to bolo mierne unavujúce. Nie je to však chyba samotných vystavovateľov, ale konceptu salónov na druhom poschodí ako takých. Sú modulárne a jednotlivé priestory sú oddelené len ľahkými posuvnými panelmi bez výraznejšej akustickej izolácie. A vystavovatelia majú tak prirodzene sklon k snahe vyššou hlasitosťou prehlušiť vedľajšiu expozíciu. Je to teda konceptuálny problém a nedá sa s ním príliš veľa robiť, len sa od toho pri počúvaní odosobniť.

A teraz podrobnejšie čo ma / nás nadmieru zaujalo (posudzované výhradne na základe dojmu z vlastných hudobných ukážok):

Bis Audio

Jedným z „hajlajtov“ a aj ťahákom výstavy boli reprosústavy Sonus faber Suprema živené elektronikou McIntosh. Delený reproduktorový systém Suprema vytvorený k 40. výročiu založenia spoločnosti sa predviedol vo veľkej sále s parádnym výsledkom, zvuk bol vo všetkých pásmach a aj polohách vynikajúco vykreslený, zladenie veľkých subwooferov s reprosústavami bolo dokonalé aj vďaka aktívnej, plne nastaviteľnej výhybke. Rýchlosť reprodukcie, jej verné farebné aj priestorové zobrazenie mali výraznú paralelu s reálnym hudobným zážitkom. Do tejto expozície sme sa viac krát vrátili aby sme si overili svoje dojmy. Nebyť spomínanej vysokej hlasitosti, bol by pozitívny zážitok z reprodukcie ešte výraznejší.

DreamAudio

Táto mimoriadne ambiciózna audio posádka mala tento rok až štyri expozície, tri salóniky a izbu na šiestom poschodí. Väčší salón bol rozdelený na dva takmer oddelené akustické priestory, v jednom sa predvádzala TOP zostava tvorená reprosústavami YG Acoustics s dvomi aktívnymi subwoofermi v kombinácii s elektronikou Ypsilon, D/A prevodníkom Lampizator a gramofónom Kuzma Stabi XL, napájanie bolo ošetrené komponentami od Telos. Zvukový zážitok bol aj v tomto prípade jedinečný, s dôrazom položeným na dokonalej detailnosti a kresbe aj tých najjemnejších zvukov v spojení s chirurgicky presným zobrazením priestoru nahrávky. Všetko bolo podporené vynikajúcou dynamikou a rýchlosťou reprodukcie aj v tomto prípade s doplnením o perfektne naladené basové moduly. Vo vedľajšom, o niečo menšom priestore prezentovali reprosústavy Wilson Benesch Omnium (recenzia sa pripravuje) v kombinácii s elektronikou Pilium. Opäť vynikajúci zvuk, avšak s úplne odlišným základným charakterom ako mala „veľká“ zostava. Možno nebol až tak úplne striktne položený na dokonale presne vykreslenom detaile, ale zato s nesmierne živým, plastickým, šťavnatým a kompaktným charakterom s reálne podanou farebnosťou. Musím priznať, tento charakter sa mi možno páčil ešte o máličko viac ako mala hlavná zostava, mimoriadne pozitívny dojem z reprosústav Wilson Benesch, ktorý som si odniesol z výstavy v Mníchove, ostal zachovaný aj Bratislave. V izbe na šiestom poschodí chalani predvádzali reprosústavy Blumenhofer napájané fenomenálnym elektrónkovým zosilňovačom AirTight (recenzia bude). Zvuk bol jemný a skvelo vymodelovaný, hornový vrch reprosústav mu dával na výškach vysokú informatívnosť a výraznú energiu. Za mňa určite ÁNO!

Techhouse

V miestnosti Techhouse predvádzali absolútnu svetovú novinku, reprosústavy Dynaudio Contour Legacy (predprodukčný predvádzací pár) napojené na elektroniku od Electrocompaniet. Zostava predviedla skvelý zvukový zážitok, malebnosť, detail a prirodzenosť stredného pásma aj vysokých frekvencií bola ukážková, zostava bola celkovo vynikajúco zladená a opäť sa ukázalo, že tieto dve značky si sedia. Dynaudio v tomto limitovanom modeli tak trochu ukázalo návrat ku koreňom a pôvodnému charakteru zvuku, ktorý bol vtedy pre mnohých tou pravou vstupenkou do sveta High Endu, ostatne aj vzhľad týchto sústav nesie v sebe jasný odkaz na „na staré dobré“ Contour 1.8. Kolega Richard len uznanlivo pokyvoval hlavou, sám doma hrá Dynaudio (legendu Confidence 5), zvyk je skrátka železná košeľa.

Audio Note

Britské komponenty Audio Note s tak trochu netypickou koncepčnou filozofiou avšak s nesmierne silným zmyslom pre vysoko estetické výsledné zvukové podanie na prvý podhľad zaujalo svojou jednoduchosťou až nenáročnosťou – v porovnaní s okázalým ťažkým High Endom. O to viac nás však očarili pri reprodukcii klasickej hudby – plná, vyvážená a silne atraktívna reprodukcia nás na dlhé minúty pripútala pred zostavu. Handelov „Dead March“, pohrebný hymnus z opery Saul bol prezentovaný s citom a až hmatateľným pátosom, nechýbala mu však ani výrazná energia a objem. Skvelé! Ďalším zážitkom bolo živé vystúpenie kanadského violončelistu Vincenta Bélangera, ktorý si práve pre túto príležitosť pripravil tri skladby, jednu sólo a ďalšie dve v kombinácii práve s predvádzanou elektronikou – to je vždy pre akúkoľvek audio zostavu poriadna výzva. V tomto prípade bola koherencia dokonalá a zážitok strhujúci! Bravó!

Robert Mayer

Pod týmto menom sa ukrývajú špičkovo spracované slovenské gramofóny, konštruktér a majiteľ firmy v jednej osobe predvádzal svoju vlajkovú loď so severským označením Hagerub. Konštrukcia gramofónu je kombináciou ušľachtilých materiálov ako mramor, leštená nerezová oceľ a keramika a dômyselným spracovaním všetkých jeho funkčných častí. Masívny tanier levituje v magnetickom poli a jeho rezonancie sú tlmené olejovým kupeľom. Celý systém je postavený na špeciálne navrhnutých antirezonančných nohách, ktoré v sebe kombinujú systém keramických guličiek a zmesi piesku s epoxidom, tanier je poháňaný dvomi protiľahlými motormi. Chladne pôsobiaci vizuálny efekt je oživený štylizovanou korunou s drahým kameňom uprostred v podobe prítlačného clampu na platňu, veľmi pôsobivé! S osadenou prenoskou Ortofon Cadenza Red prostredníctvom stojanových reprosústav Sonus faber Cremona predviedli to pravé analógové divadlo, zvuk bol nádherne vymodelovaný s naturálnou farbou a skvelou dynamikou, jeho základná analógová štruktúra bola pohladením pre moje digitálom unavené zmysly. Verím a dúfam, že sa mi podarí niektorý z týchto jedinečných stojov detailnejšie predstaviť na našich stránkach.

Audiofeel

Košickí Audiofeel predvádzali zostavu vyskladanú z ich ťažiskových značiek – gréckej elektroniky LAB12 a litovských reprosústav AudioSolutios. Zdrojom signálu bol gramofón Thorens s MC prenoskou ZYX bloom 3 (bude taktiež predstavená), alebo stream spracovaný famóznym D/A prevodníkom LAB 12 dac1 reference. S reprosústavami od AudioSolutions, konkrétne s modelom Virtuoso M, som mal možnosť sa pred časom zoznámiť a musím priznať že ma uchvátili vzácne vyváženou reprodukciou s vynikajúcou detailnosťou. Tu sme mali možnosť počuť nižší model Figaro M. V kombinácii s elektrónkovým zosilňovačom LAB 12 Integre4 MK2 a phono predzosilňovačom Melto 2 (bol už predstavený) ponúkli naozaj vynikajúcu zvukovú kulisu s enormným množstvom informácií a vynikajúcou priestorovou orientáciou – od analógu tohto kalibru som to však očakával. V tomto prípade ma však nesmierne pozitívne prekvapil digitál, predpokladám že práve zásluhou spomenutého D/A elektrónkového prevodníku. Zvuk mal štruktúru príbuznú s analógom s nádhernou farebnosťou a vynikajúco zvládnutými vysokými frekvenciami. V tejto podobe jednotky a nuly dávajú zmysel aj takému kovanému zástancovi analógu za akého sa považujem ja!

Audiograil

Spoločnosť Audiograil (opäť z Košíc) začala svoju púť svetom audio a vernej reprodukcie premiérovo 27. septembra práve na výstave v Bratislave predstavením svojich dvoch modelov reprosústav s označením Beluga a Orca. Nádherne spracované skrinky reprosústav sú tvorené kombináciou materiálov s priaznivými rezonančnými vlastnosťami – sú tvorené sendvičovou štruktúrou umelého kameňa a viskoelastickej vrstvy, pričom komplet vzdialene pripomína keramický povrch. V sústavách sú použité keramické a grafénové stredobasové meniče a páskové výškové reproduktory. Napojené na slovenskú elektroniku BV Audio produkovali sýty, neutrálny a rýchly zvuk s veľmi dobrou detailnosťou. Zároveň zaujali, vzhľadom na relatívne subtílny dizajn, nadpriemerne objemnou a v basovom pásme plnou reprodukciou. Priamo na výstave som vyjadril zástupcovi spoločnosti prianie predstaviť tieto reprosústavy našim čitateľom podrobnejšie, verím, že aj v tomto prípade bude môjmu želaniu vyhovené.

Soundclub

Poľský Soundclub predvádzal reprosústavy Harbeth v kombinácii s elektronikou Benchmark. S Harbeth som sa podrobne zoznámil pri teste modelu HL5, ktorý sa mi veľmi páčil – ich zvukový charakter je typickým zástupcom školy, ktorá sa dnes nazýva „anglická“. V expozícii ale hral najmenší z najmenších, model P3, ktorý je priamym nástupcom absolútnej legendy – BBC Mini Monitor. V tejto jedinej expozícii nám kvôli technickým problémom so slabým wifi signálom – hralo sa výhradne z pevného disku – nebolo umožnené vypočuť si vlastné nahrávky. Ochota vystavovateľa bola avšak príkladná, vo svojej databáze našiel pár ukážok klasickej hudby a teda sme mohli aj túto expozíciu preveriť našou metodikou. Po zvukovej stránke bola reprodukcia príjemným prekvapením, z maličkých sústav „liezol“ plný, výrazne dynamický a farebný prejav s veľmi dobrou priestorovou lokalizáciou. Svojim celkovým charakterom bol síce hutnejší, ale nebolo to na úkor jeho čitateľnosti. Pôvabný zážitok!

….a ďalej len obrazom…

Platan Audio